Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.

Vojna v Afganistane (2001 – 2021)
Súčasť vojny proti terorizmu, občianskej vojny v Afganistane
Zhora v smere hodinových ručičiek: Vojaci 10. horskej divízie Armády USA, Americkí vojaci strážiaci cestu, Britská hliadka v provincii Helmand, Španielski výsadkári, Kanadskí vojaci pri výcviku afganskej hraničnej stráže, Nastúpení vojaci afganskej národnej armády.
Dátum 7. október 2001 – 30. august 2021 Miesto Afganistan Casus belli Útoky z 11. septembra 2001 Výsledok Víťazstvo Talibanu Pád vlády Talibanu Zničenie táborov Al-Kájdy Zabitie Usámu bin Ládina Povstanie Talibanu Vojna v severozápadnom Pakistane Ovládnutie Kábulu Talibanom
Protivníci
Koalícia: NATO - ISAF Spojené štáty Spojené kráľovstvo Kanada Nemecko Francúzsko Taliansko Poľsko Slovensko 33 ďalších krajín Afganská islamská republika Invázne sily v roku 2001: Spojené štáty Spojené kráľovstvo Severná aliancia	Povstalecké skupiny: Taliban Al-Kájda Islamské hnutie Uzbekistanu Hezb-e-Islami Gulbuddin Laškar-i-Tajjiba Jaish-e-Mohammed Hizbul Mujahideen Tehrík-e-Taliban Pakistan Počas invázie v roku 2001: Islamský emirát Afganistan Al-Kájda
Velitelia
George W. Bush Barack Obama Tony Blair Gordon Brown John P. Abizaid Martin Dempsey David Petraeus Richard Dannatt David Richards Richard Kemp Tommy Franks Dan McNeill David D. McKiernan Stanley McChrystal Egon Ramms Ivan Gašparovič Hámid Karzaj Bismillah Khan Mohammadi Mohammed Fahim Abdul Rašíd Dostum Ustad Atta Mohammed Noor	Muhammad Umar Obaidullah Akhund # Mullah Dadullah ☠ Mullah Bakht Mohammed # Jalaluddin Haqqani Usáma bin Ládin ☠ Ajman al-Zawahiri Mustafa Abú al-Jazíd Muhammad Atef ☠ Juma Namangani ☠ Tohir Yo‘ldosh Gulbuddin Hekmatyar Hafiz Muhammad Saeed Maulana Masood Azhar Sayeed Salahudeen Sirajuddin Haqqani Baitulláh Mahsúd ☠
Sila
NATO - ISAF: 64 500[1] Celkom: Národná armáda Afganistanu: 100 000+ Jednotky USA pôsobiace mimo ISAF: 40 000[2][3] Armáda SR:430 Celkom:200 000	Taliban: + 36 000[4] Al-Ká’ida: 600[5][6] Hezbi Islami: + 1 000[7] IMU: 5 000[8] Sirajuddin Haqqani: 4 000 – 10 000[7] TTP: 30 000 – 35 000[9] Quetta Shura:10 000[10] TNSM:4 500 Celkom: + 110 000 (2010)
Straty
Afganské bezp. zložky: + 5 500 mŕtvych (október 2009)[11] Severná Aliancia: 200 mŕtvych[12][13][14][15][16] Koalícia: 1 872 mŕtvych (USA: 1140, VB: 307, Ostatní: 425)[17] 14 000+ zranených (USA: 6 469,[18] VB: 3888,[19] Kanada: +1142,[20] Ostatní: +2000) Najatí zamestnanci: 338 mŕtvych 7 224 zranených[21] Celkom: + 8 000 mŕtvych, + 22 000 zranených	22 551 – 22 986 mŕtvych + 1 000 zajatých[22]
Civilné straty 10 960+ – 30 557+ (najnižší a najvyšší odhad)

Vojna v Afganistane, ktorá sa začala 7. októbra 2001 ako americká vojenská operácia Trvalá sloboda bola spustená Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom ako odpoveď na útoky z 11. septembra 2001. Za cieľ invázie bolo stanovené nájdenie Usámu bin Ládina a ďalších vysokopostavených členov Al-Ká’idy a ich postavenie pred súd; zničenie Al-Kájdy a odstránenie režimu Talibanu, ktorý podporoval Al-Ká’idu a poskytoval útočisko a ochranu jej členom. Takzvaná Bushova doktrína určovala, že Spojené štáty nebudú rozlišovať medzi teroristickými organizáciami a národmi alebo vládami, ktoré ich budú ochraňovať.

O kontrolu nad krajinou prebiehajú dve paralelné vojenské operácie:

• Operácia Trvalá sloboda (Operation Enduring Freedom – OEF) je americkou operáciou, ktorej sa zúčastňuje aj niekoľko koaličných partnerov a v súčasnosti prebieha najmä vo východnej a južnej časti krajiny v oblasti pozdĺž afgansko-pakistanskej hranice. V rámci nej pôsobí 28 300 amerických vojakov.^[1][3]

• International Security Assistance Force (ISAF) vznikla koncom decembra 2001 z poverenia Bezpečnostnej rady OSN s cieľom zaistiť Kábul a okolité územia. V roku 2003 kontrolu nad ISAF prevzalo NATO. K 23. júlu 2009 pôsobilo v rámci ISAF 64 500 vojakov z 42 krajín. V ISAF mali Spojené štáty 29 950 vojakov, Slovensko 430 vojakov.^[1]

Spojené štáty a Spojené kráľovstvo viedli leteckú bombardovaciu kampaň spolu s pozemnou ofenzívou, ktorú primárne zaistila Severná Aliancia. V roku 2002 sa jej zúčastnili americké, britské a kanadské pozemné jednotky spolu so špeciálnymi jednotkami ďalších spojeneckých krajín, neskôr k nej boli pridané jednotky NATO.

Spojencom sa síce podarilo zvrhnúť vládu Talibanu, no tomuto bývalému vládnemu hnutiu sa odvtedy podarilo čiastočne obnoviť svoju silu.^[23] Kampaň bola oproti pôvodným očakávaniam menej úspešná v dosiahnutí cieľa obmedziť pôsobenie Al-Ká’idy.^[24]

Od roku 2006 ohrozuje stabilitu Afganistanu zvýšená činnosť Talibanom vedených povstaleckých aktivít, rekordne vysoká úroveň produkcie ópia^[25][26] a slabá vláda s minimálnou kontrolou oblastí mimo hlavného mesta Kábul.^[27] Takisto sa nepodarilo zajať strojcu útokov z 11. septembra 2001 Usámu bin Ládina a medzi Pakistanom a USA narastalo napätie kvôli prekračovaniu pakistanskej hranice spojeneckými vojakmi pri prenasledovaní bojovníkov Talibanu.

Pozadie

Usáma bin Ládin, ktorý žil v Afganistane spolu s ostatnými členmi Al-Kájdy poskytoval teroristom výcvikové tábory a mal uzavretú voľnú alianciu s vtedajším vládnym hnutím Taliban.^[28] Po teroristických útokoch na americké veľvyslanectvá v Afrike v roku 1998 americké námorníctvo bombardovalo teroristické výcvikové tábory strelami s plochou dráhou letu odpaľovanými z ponoriek.

Bezpečnostná rada OSN vydala v rokoch 1999 a 2000 rezolúcie číslo 1267 a 1333 namierené proti Talibanu, ktoré zavádzali finančné sankcie a zákaz dovozu vojenského zariadenia. Cieľom bolo prinútiť Taliban vydať bin Ládina pred súd za prípravu bombových útokov na dve americké veľvyslanectvá v Afrike, uzavrieť teroristické výcvikové tábory a detské výcvikové tábory.

Začiatok vojny

Bezprostrednou reakciou zasiahnutých ľudí i médií sveta bolo volanie po reakcii krajiny na teroristické útoky na Svetové obchodné centrum a Pentagón 11. septembra 2001 Na prezidenta Busha a jeho kolektív doľahlo ťažké bremeno – rozhodnúť, ako reagovať. V reťazovom spáde jednotlivých septembrových dní v roku 2001, zavalených neustále veľkým množstvom rýchlo sa obmieňajúcich informácií a v atmosfére vôbec nie zahojenej rany po nesmierne veľkej tragédii, sa udalosti vyvinuli pomerne jednoliato. USA žiadali vydanie teroristu Usámu bin Ládina, ktorého odborníci považovali za vodcu al-Káidy, rozsiahlej teroristickej organizácie, ktorá mala zaručený rozvoj a slobodu práve pod patronátom afganského vládneho hnutia Taliban. V Afganistane totiž po odstúpení prezidenta Muhammada Nadžíbulláha v apríli 1992 a po dohode s bývalou vládou vytvorili povstalci radu, ktorá prevzala moc nad krajinou a jej hlavným mestom. Proti tejto dohode aj naďalej bojovali skupiny fundamentalistického vodcu Gulbuddína Hekmatjára. V januári 1993 prevzal zákonodarnú moc v Afganistane parlament. Nepretržité boje medzi znepriatelenými stranami však pokračovali aj ďalej a vyžiadali si tisíce obetí na životoch prevažne civilistov. V tejto situácii narastalo na sile islamistické hnutie Taliban. Taliban prevzal úplnú vládu v Kábule v roku 1996 pod vedením svojho zakladateľa Mullaha Muhammada Omara. Podľa USA táto vláda ukrývala teroristov, čo boli údajne zodpovední za útoky na USA.

Pod tlakom vzniknutej idey tzv. protiteroristickej koalície (s nami alebo proti nám) a myšlienky celosvetovej vojny proti terorizmu, USA získali na svoju stranu vládu Pakistanu, i napriek odporu pakistanskej verejnosti. Spojené štáty získali priestor pre otvorenie skutočného vojnového frontu. Americká odveta, ako sa na to dívali všetky západné médiá, sa začala v reálnych podmienkach 7. októbra 2001. Vtedy americké letectvo začalo bombardovať strategické ciele v Afganistane.

Priebeh vojny

Front sa vzhľadom na polohu Pakistanu začal posúvať od severu. Americkým jednotkám sa podarilo dohodnúť s určitými protitalibanskými frakciami na severe krajiny. Na zemi sa začalo bojovať v oblastiach Afganistanu 19. októbra. Vytvorením tzv. Severnej koalície sa otvoril nielen front, ale i „hon“ na bin Ládina (odmena 25 miliónov USD). USA často a prudko bombardovali jaskynné útvary po celej krajine. Po rozsiahlych bojoch sa 12. novembra dobytím mesta Herát otvorila Severnej koalícii cesta ku hlavnému mestu Kábul. Nasledujúci deň sa začalo obsadzovanie tohto mesta. Vládne hnutie sa stihlo presídliť južnejšie do starobylého, veľkého mesta Kandahár.

21. novembra sa vyskytli špekulácie o vyjednávaní Talibanu o kapitulácii, vzápätí však vládne hnutie, držiace pod kontrolou ešte rozsiahle južné provincie Afganistanu, vyjadrilo odhodlanie bojovať. 25. novembra bolo Američanmi potlačené masívne trojdňové povstanie vo väznici v Mazar-i-Sharif (asi pol tisíca talibanských zajatcov mŕtvych). V ten istý deň USA podnikli masívny vzdušný vpád jednotiek United States Marine Corps neďaleko Kandaháru.

Mierové rozhovory

27. novembra sa v nemeckom Bonne zišli na mierovej konferencii pod záštitou OSN zástupcovia štyroch strán, ktoré sa mali dohodnúť na novej post-talibanskej vláde. Vyjednávali tu predstavitelia Severnej koalície, Rímskej skupiny (skupina okolo bývalého afganského kráľa Mohammada Záhira Shaha), Pešavárskej skupiny (afganskí utečenci v Pakistane) a Cyperskej skupiny (afganskí exulanti).

5. decembra 2001 bol na stretnutí v Bonne zvolený do čela dočasnej afganskej vlády Hámid Karzaí. Na druhý deň Taliban súhlasil odstúpiť z Kandaháru, a tým aj od moci v krajine. Usáma bin Ládin a vodca Talibanu Mullah Omar boli však nezvestní.

11. decembra sa objavili informácie, že Bin Ládin sa ukryl v systéme jaskýň Tora Bora vo východnej časti Afganistanu. Američana zvolili mohutný a rázny útok. 16. decembra USA vyhlásili, že al-Káida v Afganistane prestala existovať a otvorili po rokoch v Kábule svoju ambasádu.

1. mája 2011 oznámil americký prezident Barack Obama v priamom prenose televíznej stanice CNN, že bol Usáma bin Ládin zabitý tímom Navy SEALs pri cielenej operácii vo svojom sídle v Abbottábáde.

Kapitulácia Talibanu

V januári 2002 Taliban definitívne kapituloval a moci sa v krajine ujala dočasná vláda na čele s Karzáim. Mnohí talibanskí zajatci a členovia či spolupracovníci Al-Ká’idy boli prevezení na vojenskú základňu Guantanamo Bay Naval Base na Kube.

Talibanská ofenzíva

Na základe dohody podpísanej vtedajším prezidentom USA Donaldom Trumpom sa na začiatku mája 2021 rozhodla administratíva Joe Bidena začať z územia Afganistanu sťahovať svoje vojská. Toto Taliban využil a začal ofenzívu. 15. augusta bol dobytý Kábul^[29] a znova vyhlásený Afganský islamský emirát.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vojna v Afganistane (2001 – 2021)