A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Veľké Berezné | ||
sídlo mestského typu | ||
|
||
Oficiálny názov: Великий Березний (Velykyj Bereznyj) | ||
Štát | Ukrajina | |
---|---|---|
Región | Zakarpatská oblasť | |
Okres | Velykoberezňanskyj rajon | |
Súradnice | 48°53′32″S 22°27′36″V / 48,89222°S 22,46000°V | |
Rozloha | 4,1 km² (410 ha) | |
Obyvateľstvo | 6 655 | |
Hustota | 1 623,17 obyv./km² | |
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
- letný čas | VELČ (UTC+3) | |
Poloha obce v rámci Ukrajiny
| ||
Poloha obce v rámci Zakarpatskej oblasti
| ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Veľké Berezné[1] (ukr. Великий Березний (Velykyj Bereznyj), čes. Velké Berezné, maď. Nagyberezna, poľ. Wielkie Berezne) je sídlo mestského typu v Zakarpatskej oblasti na západnej Ukrajine. Leží na rieke Uh, neďaleko hraníc so Slovenskom a je centrom Velykoberezňanského rajonu. Žije tu 7 713 (2022) obyvateľov.
História
Prvá zmienka o osade pomenovanej podľa brezy (bereza alebo береза - po ukrajinsky) pochádza z roku 1409, keď kenez (predseda) Boncha stíhal vinníka za nejaký zločin a viedol sa s ním súd. V štátnom daňovom súpise z roku 1427 sa hovorí, že Veľké Berezné patrí do majetku Užhorodského panstva grófov Drugetovcov.
K roku 1427 tu bolo 33 sedliackych dvorov, teda približne 150 duší. Podľa urbárskeho súpisu z roku 1791 bolo v obci 80 poddanských rodín s prídelmi a 70 bezzemkov. Obyvatelia regiónu Veľké Berezné sa aktívne zúčastnili na oslobodzovacej vojne v rokoch 1703-1711. V septembri 1703 povstalecké jednotky pod vedením Ivana Betsa, ktorý zišiel z hôr, obliehali užhorodskú pevnosť. Podľa Geografického slovníka Uhorska žilo k roku 1839 vo Veľkom Bereznom 1216 obyvateľov, z toho 750 ukrajinských gréckokatolíkov, 300 rímskokatolíkov, teda Maďarov a Nemcov a 160 Židov. Od roku 1894 tadiaľ vedie železnica Užhorod–Užok-Ľvov.
V roku 1910 tu žilo oficiálne 2822 obyvateľov, z ktorých 1120 hovorilo rusínsky, 930 nemecky, 426 maďarsky a 300 slovensky. Počas 1. svetovej vojny tu bol založený vojenský cintorín, na ktorom je pochovaných 258 vojakov. V rokoch 1918-1938 bolo mesto súčasťou Československa, ako jedno z najmenších okresných miest vtedajšej Podkarpatskej Rusi. V roku 1937 tu žilo 2989 obyvateľov, z toho 1290 Rusínov, 543 Čechov a 876 Židov
Galéria
-
Bývalá synagóga vo Veľkom Bereznom, dnes kultrny dom
-
Synagóga v 20. rokoch 20. storočia
-
Prvá synagóga
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Velykyj Bereznyj na anglickej Wikipédii a Velký Berezný na českej Wikipédii.
Referencie
- ↑ Slovenské vžité názvy obcí európskych krajín, v ktorých žijú Slováci ako národnostná menšina . Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 01.06.2011, . Dostupné online. Archivované 2014-01-08 z originálu.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľké Berezné
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk