A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Uhrovec | |
obec | |
Evanjelický kostol
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trenčiansky kraj |
Okres | Bánovce nad Bebravou |
Región | Horná Nitra |
Vodné toky | Radiša, Striebornica |
Nadmorská výška | 258 m n. m. |
Súradnice | 48°45′00″S 18°20′00″V / 48,750000°S 18,333333°V |
Rozloha | 22,95 km² (2 295 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 522 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 66,32 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1258 |
Starosta | Zuzana Máčeková[3] (nezávislá) |
PSČ | 956 41 |
ŠÚJ | 505625 |
EČV (do r. 2022) | BN |
Tel. predvoľba | +421-38 |
Adresa obecného úradu |
SNP 86/7 |
E-mailová adresa | obec@uhrovec.sk |
Telefón | 038 76 942 53 |
Fax | 038 76 945 92 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Uhrovec | |
Webová stránka: uhrovec.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Uhrovec je obec na Slovensku v okrese Bánovce nad Bebravou.
Polohopis
Obec sa nachádza v severnej časti západného Slovenska, v Trenčianskom samosprávnom kraji. Leží v údolí Radiše na rozhraní Nitrianskej pahorkatiny a Strážovských vrchov pod Jankovým vŕškom. Z okresného mesta je vzdialený asi 4 km severovýchodným smerom.
Dejiny
Prvá zmienka o obci je z roku 1258. Do tohto obdobia sa zároveň datuje výstavba Uhroveckého hradu. Po stáročia remeselné mestečko s trhovými právami patriace panstvu Zayovcov, ktoré malo sídlo spočiatku na hrade Uhrovec, neskôr v kaštieli priamo v obci. V roku 1815 sa v dome pod týmto kaštieľom narodil Ľudovít Štúr. Jeho erb má 5 ruží.
Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä poľnohospodárstvom, pestovalo víno vo vinohradoch a ovocie v niekoľkých sadoch, ktoré spracovávali sušením. Okrem toho tu bolo i niekoľko rybníkov.
Od prvej polovice 19. storočia tu boli menšie priemyselné závody, k najdôležitejším patrila skláreň, ktorá existovala v rokoch 1874 až 1914 a továreň na výrobu rôznych drobných výrobkov z dreva, ktorá sa neskôr preorientovala na výrobu vychádzkových palíc. V roku 1875 vznikla rezbárska škola, ktorá bola na úrovni umeleckej priemyslovky. Počas tohto obdobia najväčší rozkvet obce, počet obyvateľov sa blížil k 2 000, čo je najviac v histórii. Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa skláreň presťahovala do Lednických Rovní a v Uhrovci zostal iba drevospracujúci priemysel. V roku 1921 sa narodil v tom istom dome ako Ľudovít Štúr aj ďalší významný rodák z obce - Alexander Dubček.
Počas druhej svetovej vojny a SNP účasť občanov v ilegálnej činnosti a partizánskom hnutí - pôsobila tu partizánska brigáda Jána Žižku pod vedením plk. Teodora Polu, ktorá mala v chotári na kopci Jankov vŕšok vybudované bunkre. Nemci obec dňa 5. novembra 1944 čiastočne vypálili a 13. decembra 1944 v bunkri zaživa upálili siedmich zranených partizánov. Sovietska a rumunská armáda Uhrovec oslobodila 4. apríla 1945. Po vojne bol v rokoch 1946-1951 na Jankovom vŕšku vybudovaný pamätník - mohyla s pylónom a mauzóleom.
Za socializmu rozsiahla výstavba rodinných a bytových domov a prestavba centra. Už v roku 1951 bola vyasfaltovaná hlavná cesta, verejné osvetlenie pribudlo o dva roky neskôr. V roku 1959 sa postavila prvá štvorbytovka, o rok neskôr škola, v roku 1961 dvanásťbytová jednotka, po zbúraní severnej zástavby námestia v roku 1963 sa vybudoval obchodný dom a reštaurácia Jednoty ĽSD. V roku 1964 bola ukončená výstavba Domu služieb, o rok 18 bytová jednotka a o ďalšie dva roky 20 bytová. V roku 1965 bola otvorená expozícia v rekonštruovanom rodnom dome Ľudovíta Štúra. V roku 1967 sa začala výstavba novej 20 bytovej jednotky a ihriska. Stavba vodovodu bola ukončená v roku 1969, ale rozsiahla výstavba pokračovala aj v sedemdesiatych rokoch. V roku 1973 bolo odovzdaných do užívania 32 bytov v panelovej bytovke, prebiehala výstavba požiarnej zbrojnice, zdravotného strediska, kolkárne. Paličkáreň dostala v roku 1974 novú budovu a drevospracujúci závod Mier zase novú halu (1975). V roku 1977 bol zavedený plyn. Prestavba obce bola taká rozsiahla, že v 80. rokoch boli tri štvrtiny domov obce postavené po roku 1945. Pred pádom socializmu bol po značnom odďaľovaní otvorený kultúrny dom (r. 1986). Napriek značným investíciam v obci sa počas tohto obdobia nepodarilo kompletne rekonštruovať kaštieľ, hoci projekt bol vypracovaný ešte v roku 1967.[4]
Po roku 1989 sa najskôr prejavila určitá stagnácia, ale v poslednom čase obec zažíva nebývalý stavebný ruch - po rekonštrukcii je základná škola, námestie s chodníkmi, cestou, osvetlením a autobusovými zastávkami. Postavili sa aj dve nové bytovky, ale kaštieľ je stále schátraný.
Od roku 1968 sú časťou obce i dovtedy samostatné Látkovce.[5]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Zayovský kaštieľ, trojpodlažná renesančná trojkrídlová stavba na nepravidelnom pôdoryse z roku 1613. Stojí na mieste stredovekej opevnenej kúrie. Barokovou úpravou prešiel v roku 1767, no zachoval si svoj renesančný charakter. V roku 1906 prešiel poslednou romantickou úpravou. Pamiatková obnova objektu sa uskutočnila v roku 1977. V súčasnosti je pamiatka nevyužívaná a chátra. Hlavné krídlo kaštieľa je vo dvore členené arkádami. Z renesančnej etapy sa dochovali viaceré portály s kamennými osteniami. V interiéri sú dochované renesančné a barokové klenby. Zo slávnej zayovskej knižnice sa dochovali barokové vstavané skrine, časť jej inventára je spravovaný Maticou slovenskou. Súčasťou interiéru bola aj evanjelická emporová kaplnka z roku 1746, ktorá slúžila miestnym veriacim do vybudovania kostola v roku 1940. Fasády stavby sú členené oknami s kamennými osteniami, pod omietkou sa dochovali fragmenty renesančného kvádrovania.[6]
- Rímskokatolícky kostol Zoslania Ducha svätého, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1817. Interiér kostola je zaklenutý českou plackou. Klasicistický oltár, pilastrová architektúra, aj kazateľnica pochádzajú z doby výstavby kostola. Krstiteľnica pochádza zo začiatku 19. storočia. Pod kostolaom je umiestnená krypta, pri jej vstupe sa nachádza renesančný epitaf.[7] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Presbytérium má nárožné zaoblenia. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu, je členená dekoratívnymi lizénovými rámami a po novodobej úprave ihlancovou helmicou.
- Evanjelický kostol, jednoloďová modernistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1940. Autorom projektu kostola je architekt Milan Michal Harminc. Evanjelickí veriaci sa pred postavením kostola stretávali v zayovskej kaplnke v kaštieli. V interiéri sa nachádza oltár s neskorobarokovým obrazom Posledná večera z konca 18. storočia.[8] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená trojdielnymi rezonančnými otvormi a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
- Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, dom číslo 145, jednopodlažná ľudová stavba na pôdoryse obdĺžnika z 18. storočia. Úpravami prešiel v rokoch 1921-1924 a 1943, keď slúžil okrem iného ako stolárska dielňa.[9] V súčasnosti sa tu nachádza múzeum patriace Trenčianskemu múzeu v Trenčíne. Objekt má hladké bielené fasády a šindľovú strechu. Na dome sú umiestnené pamätné tabule dejateľov, z toho staršia pripomínajúca Štúra je z roku 1936.[10]
-
Kaštieľ Zayovcov
-
-
Kostol Zoslania Ducha svätého
-
Rodný dom Ľ. Štúra a A. Dubčeka
-
Osobnosti obce
Rodáci
- Ľudovít Štúr (* 1815 - † 1856), národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg.
- Ladislav Szántó (* 1894 - † 1974), filozof
- Alexander Dubček (* 1921 - † 1991), politik, predstaviteľ Pražskej jari.
- Igor Kišš (* 1932 - † 2018), evanjelický teológ
Partnerské mestá
Ocenenia
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[11] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[12][13]
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ ŠIŠMIŠ, Milan. BEŠTOVÁ, Elena. KVASNICOVÁ, Olga. Uhrovec. Uhrovec: Obec Uhrovec, 2007, 256 s.
- ↑ tamže
- ↑ Uhrovec . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Uhrovec - Kostol Zoslania Ducha svätého . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Uhrovec - Evanjelický kostol . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny . Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, . Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia . Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, . Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí online. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, cit. 2023-04-21. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uhrovec (obec)
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk