Uhličitan draselný

Bezpečnosť
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Dráždivá; látka; (Xi)

	Uhličitan draselný
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	K2CO3
Synonymá	potaš
Vzhľad	biela kryštalická látka
	Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	138,2055 g/mol
Rozpustnosť vo vode	112 g/100 mL (20 °C) 156 g/100 mL (100 °C)
Teplota topenia	891 °C (1,636 °F; 1,164 K)
Hustota	2.43 g/cm3
Bezpečnosť
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Dráždivá; látka; (Xi)
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	584-08-7
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Uhličitan draselný K₂CO₃, triviálnym názvom potaš, alebo salajka, je soľ kyseliny uhličitej.^[1] Je to tuhá látka, termicky stála a dobre rozpustná vo vode. Vodný roztok je zásaditý, lebo uhličitanový anión hydrolyzuje.^[2]

Používa sa prevažne pri výrobe skla, v textilnom a papierenskom priemysle, v poľnohospodárstve ako umelé hnojivo alebo aj na prípravu silného jedu kyanidu draselného. Taktiež sa využíva aj v organickej syntéze či pri rýchlych neutralizáciách, ak sa nesmie použiť príliš bázické prostredie.^{[chýba zdroj}

Výroba

Vyrába sa reakciou hydroxidu draselného s oxidom uhličitým.^[2] V prvotnej fáze prebieha elektrolýza chloridu draselného za vzniku hydroxidu draselného, vodíku a chlóru. Vzniknutý hydroxid draselný sa následne sýti oxidom uhličitým. Reakciou hydroxidu draselného a oxidu uhličitého vzniká uhličitan draselný.^[3]

2 KOH + CO₂ → K₂CO₃ + H₂O

Referencie

↑ GAŽO, Ján a kol.. Všeobecná a anorganická chémia. 2. vyd. Bratislava : ALFA SNTL, 1978. 808 s. Kapitola Zlúčeniny alkalických kovov, s. 509.
↑ ^a ^b ONDREJOVIČ, Gregor, a kol. Anorganická chémia 2. 2. vyd. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 1995. 564 s. Kapitola Zlúčeniny alkalických kovov, s. 323.
↑ MYERS, Richard L.. The 100 Most Important Chemical Compounds: A Reference Guide. Westport : Greenwood Press, 2007. 326 s. ISBN 978-0313337581. Kapitola Potassium Carbonate, s. 224-226.

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Gažo_-_Všeobecná_a_anorganická_chémia-1] GAŽO, Ján a kol.. Všeobecná a anorganická chémia. 2. vyd. Bratislava : ALFA SNTL, 1978. 808 s. Kapitola Zlúčeniny alkalických kovov, s. 509.

[ondrejovic-2] ONDREJOVIČ, Gregor, a kol. Anorganická chémia 2. 2. vyd. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 1995. 564 s. Kapitola Zlúčeniny alkalických kovov, s. 323.

[myers-3] MYERS, Richard L.. The 100 Most Important Chemical Compounds: A Reference Guide. Westport : Greenwood Press, 2007. 326 s. ISBN 978-0313337581. Kapitola Potassium Carbonate, s. 224-226.

[1]

[2]

[3]