topoľ
Topoľ kanadský
Topoľ čierny
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina krytosemenné (Angiospermae) Oddelenie magnóliorasty (Magnoliophyta) Nadtrieda (superclassis) dvojklíčnolistové (Dicotyledonopsida) Trieda (classis) magnólie (Magnoliopsida) Podtrieda (subclassis) ružové (Rosidae) Rad (ordo) malpigiotvaré (Malpighiales) Čeľaď (familia) vŕbovité (Salicaceae) Podčeľaď (subfamilia) Salicoideae Rod (genus) topoľ (Populus)
Vedecký názov
Populus Linnaeus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Topoľ (Populus) je rod opadavých listnatých stromov z čeľade vŕbovité (Salicaceae). Ide asi o 60 druhov, ktoré sa medzi sebou často krížia. Sú to veľké a rýchlo rastúce stromy.^[1]

V septembrovom vydaní časopisu Science roku 2016, oznámil Joint Genome Institute, že Populus trichocarpa bol prvým stromom, ktorého kód DNA bol sekvenovaný.^[2][3]

Topole sú citlivé na hubové ochorenie listov, nekrózu.^[4] Peľ je mierne alergénny.^[5]

Opis

Rod má veľkú genetickú diverzitu. Druhy rastú do výšky 15 až 50 m, s obvodom kmeňa 2,5 m.

Kôra mladých jedincov je hladká, biela až zelená alebo tmavosivá a často má nápadné lenticely; staré stromy niektorých druhov zostávajú hladké, ale iné sa stávajú drsnými a hlbokými trhlinami. Výhonky sú silné, s (na rozdiel od príbuzných vŕb) je terminálny púčik prítomný. Listy sú špirálovito usporiadané a líšia sa tvarom od trojuholníkového po kruhový alebo (zriedka) lalokový s dlhou stopkou; u druhov v Populus časť Aigeiros, sú stopky laterálne sploštené, takže už ľahký vietor spôsobuje, že listy sa knísajú a dávajú celému stromu „blikajúci“ vzhľad. Veľkosť listov je veľmi variabilná aj na jednom strome, typicky sú malé listy na bočných výhonkoch a veľmi veľké listy na silno rastúcich hlavných výhonkoch. Listy sa často menia na svetlozlaté až žlté pred opadaním na jeseň.^[6][7]

Kvety sú väčšinou dvojdomé (zriedka jednodomé) a objavujú sa skoro na jar pred listami. Visia na dlhých jahňadoch vytvorených z pukov v pazuchách listov z predchádzajúceho roka.

Klasifikácia

Topoľ na kopci počas apríla, september, októbra, februára (Nemecko)

Rod Populus je tradične rozdelený do šiestich častí na základe listov a kvetných charakteristík^[7][8] táto klasifikácia je uvedená nižšie. Súčasné genetické štúdie túto klasifikáciu vo väčšine podporujú. Potvrdzujú aj predtým predpokladanú evolúciu „sieťovú“ evolúciu s pomocou kríženia a introgresie medzi skupinami. Niektoré druhy (uvedené nižšie) majú odlišné vzťahy určené ich jadrovou DNA (zdedenou po otcovi) a plastidovou DNA (zdedenou po matke), dôkaz o hybridnom pôvode.^[9] Kríženie pokračovalo a stalo sa v rode bežným s niekoľkými krížencami medzi druhmi v rôznych známych častiach.^[6][7][10]

Vybrané druhy

Populus nigra v jeseni

• Populus časť Populus
  • Populus adenopoda (východná Ázia)
  • Populus alba – topoľ biely (Európa a centrálna Ázia, pôvodný druh na území Slovenska^[11])
    • Populus × canescens (P. alba × P. tremula) – topoľ sivý (pôvodný druh na území Slovenska^[11])
    • Populus spp. X (pozri „spp.“) (Severná Amerika)
  • Populus davidiana (východná Ázia)
  • Populus grandidentata (východná Severná Amerika)
  • Populus sieboldii (východná Ázia)
  • Populus tremula – topoľ osikový, osika (Európa, severná Ázia, pôvodný druh na území Slovenska^[11])
  • Populus tremuloides (Severná Amerika)
• Populus časť Aigeiros (Severná Amerika, Európa, západná Ázia; mierne pásmo)
  • Populus deltoides – topoľ deltolistý (východná Severná Amerika)
  • Populus fremontii (západná Severná Amerika)
  • Populus nigra – topoľ čierny (Európa, pôvodný druh na území Slovenska^[11]); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Populus (vrátane Populus afghanica)
    • Populus × canadensis (P. deltoides × P. nigra) – topoľ kanadský
    • Populus × inopina (P. nigra × P. fremontii)

Listy Populus lasiocarpa

• Populus časť Tacamahaca (Severná Amerika, Ázia; chladné podnebie)
  • Populus angustifolia – topoľ úzkolistý (stredná Severná Amerika)
  • Populus balsamifera – topoľ balzamový (severná Severná Amerika) (= P. candicans, P. tacamahaca)
  • Populus cathayana (severovýchodná Ázia)
  • Populus koreana J. Rehnder – (severovýchodná Ázia)
  • Populus laurifolia (stredná Ázia)
  • Populus maximowiczii A. Henry – topoľ Maximowiczov (severovýchodná Ázia)
  • Populus simonii – topoľ Simonov (severovýchodná Ázia)
  • Populus suaveolens Fischer (severovýchodná Ázia)
  • Populus szechuanica – topoľ sečuánsky (severovýchodná Ázia); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Aigeiros
  • Populus trichocarpa – topoľ chlpatoplodý (západná Severná Amerika)
  • Populus tristis (severovýchodná Ázia); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Aigeiros
  • Populus ussuriensis (severovýchodná Ázia)
  • Populus yunnanensis (východná Ázia)
• Populus časť Leucoides (východná Severná Amerika, východná Ázia; teplé podnebie)
  • Populus heterophylla (juhovýchodná Severná Amerika)
  • Populus lasiocarpa (východná Ázia)
  • Populus wilsonii (východná Ázia)
• Populus časť Turanga (juhozápadná Ázia, východná Afrika; subtropické až tropické podnebie)
  • Populus euphratica (severná Afrika, juhozápadná a stredná Ázia)
  • Populus ilicifolia (východná Afrika)
• Populus časť Abaso (Mexiko; subtropické až tropické podnebie)
  • Populus guzmanantlensis (Mexiko)
  • Populus mexicana (Mexiko)

Referencie

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Populus na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Topoľ
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Topoľ