Tonalit - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Tonalit
Tonalit
Tonalit
Tonalit
Zloženie
Hlavné minerálykremeň, plagioklas, ortoklas, biotit
Akcesóriehornblend, zirkón, monazit
Vlastnosti
Textúrazrnitá
Farbasivá

Tonalit je hlbinná vyvrelá hornina, patriaca medzi granitoidy. Obsahuje kremeň, zo živcov plagioklas a menej andezín a tmavé minerály.

Pomenovanie dostala podľa priesmyku Tonale na severe Talianska zaviedol v roku 1864 G. Roth[1].

Vlastnosti

Tonalit v QAPF diagrame

Tonalit má faneritickú textúru. Zo živcov obsahuje hlavne plagioklasy (obvykle oligoklas alebo andezín) a všeobecne iba 10% alebo menej percent alkalických živcov. Kremeň tvorí viac než 20% horniny. Amfiboly (hornblend) a pyroxény sú pomerne bežnými akcesóriami.

Staršie členenia niekedy termín tonalit zamieňali s kremenným dioritom. Súčasná klasifikácia IUGS považuje za tonalit horninu s obsahom kremeňa nad 20%, zatiaľ čo kremenný diorit má obsah kremeňa od 5 do 20%.

Trondhjemit je na oligoklas bohatá varieta tonalitu s malým obsahom biotitu ako jediným mafickým minerálom. Variety naopak bohaté na ortoklas, sú označované kremenné monzonity alebo adamellity.

Výbrus tonalitu v polarizačnom mikroskope, pri skrížených nikoloch. Viditeľné amfiboly, plagioklas a kemeň

Vznik

Tonality vznikajú diferenciáciou granitoidných intrúzií. Ak ide o M-typ granitoidov, môžu vznikať frakčnou kryštalizáciou bazaltovej magmy v oblastiach ostrovných oblúkov. Zväčša ide o amfibolické tonality a trondhejmity. Niekedy sú všeobecne označované aj ako „plagiogranity“ (podľa IUGS klasifikácie ide o leukotonality). Horniny tzv. tonalit-trondhjemitovej skupiny sa významnou mierou podieľajú na zložení prekamibrickej zemskej kôry.

Výskyt

Na Slovensku sú biotitické leukotonality (biotitický tonalit až granodiorit) známe ako typ Sihla. Typová lokalita je v Nízkych Tatrách (Sihla). Nachádzajú napríklad v modranskom masíve Malých Karpát a bojnianskom masíve Považského Inovca, tiež v Tribeči a Čiernej hore, Malej Fatre[2].

V Českom masíve sa nachádza napríklad v stredočeskom plutóne (Benešovsko).

Referencie

  1. Přehled názvů hornin . geologie.estranky.cz, 3.5.2009. Dostupné online.
  2. Broska, I., Petrík, I. 1993: Tonalit typu Sihla sensu lato: variský plagioklasovo-biotitcký magmatit I-typu v Západných Karpatoch. Mineralia Slovaca, 25, s. 23-28

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tonalit
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Tonalit





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk