A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Temnosmrečinská dolina | |
dolina | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Okres | Poprad |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Povodie | Váh |
Nadmorská výška | > 1 350 m n. m. |
Súradnice | 49°11′26″S 20°02′02″V / 49,1905556°S 20,0338889°V |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Temnosmrečinská dolina | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Temnosmrečinská dolina (niekedy aj Temnosmrečianska dolina, Temnosmrečinová dolina a Temnosmrečinovská dolina, (poľ. Dolina Ciemnosmreczyńska, nem. Smrečiner Tal, maď. Szmrecsini völgy) je jedno z hlavných odvetví Kôprovej doliny, jej priamym horným pokračovaním medzi hlavným hrebeňom Vysokých Tatier od Liptovských múrov po Čubrinu, potom hlavnou osou krivánskej rázsochy od Čubriny po Kôprovský štít a Prostredný chrbát. Na prvej dolinnej terase je jeden z najkrajších tatranských vodopádov Vajanského vodopád, ktorý vytvára potok tečúci z Nižného Temnosmrečinského plesa. V doline je aj Vyšné Temnosmrečinské pleso. Najvyššiu časť doliny tvori Piargová dolinka.[1]
Názov
Pomenovanie prešlo z lesa, ktorý sa rozprestiera pod dolinným prahom Kobylej a Temnosmrečinskej doliny a volá sa Temné smrečiny. Temné smrečiny tvorí hustý, temný, tmavý smrekový porast s prímesou smrekovca, starší ako sto rokov.[1]
Prví v doline
Prvým známym, ktorý ju navštívil, bol Juraj Pongrátz. Okolo roku 1750 meral hĺbku Nižného Temnosmrečinského plesa. Nedosiahol presný výsledok. Dňa 26. augusta 1751 navštívil pleso Jakub Buchholtz s dvoma pomocníkmi. V zime dolinu prví navštívili Poliaci W. Skórczewski a Stanisław Gąsienica Byrcyn 7. januára 1914.[2]
Turistika
Odporúčané túry:
- po zelenej značke od rázcestia v Hlinskej doline cez Temné smrečiny a prah Kobylej doliny na sedlo Závory: 1:35 h, ↓ 1:15 h
- po červenej značke o rázcestia v Temných smrečinách nad Nižné Temnosmrečinské pleso: 1 h, ↓ 45 min.[2]
Kobylia a Temnosmrečinská dolina sú prísnymi prírodnými rezerváciami TANAPu.[2]
Referencie
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Temnosmrečinská dolina
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk