Tekokota - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Tekokota
 ...
Tekokota
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 17°19′00″J 142°37′00″Z / 17,316667°J 142,616667°Z / -17.316667; -142.616667
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka km
Šírka 2,5 km
Rozloha 7,1 km² (710 ha)
 - súše 0,9 km² (90 ha)
Obyvateľstvo neobývaný
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou
Objaviteľ James Cook
 - dátum 11. august 1773
Lagúna otvorená
Vstup do lagúny splavný
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tekokota je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Hikueru (24 km smerom na juh) a Tahiti je 695 km na západ.

Geografia atolu

Má ovoidný tvar. Na dĺžku meria iba necelé 4 km a v najširšom mieste 2,3 km. Útesový prstenec atolu je na južnej strane prerušený a potopený hlbšie, preto je do lagúny atolu voľný vstup. Tá je však extrémne plytká, na väčšine svojej plochy nesplavná, na mnohých miestach vyčnievajú tesne nad hladinu piesočné plochy. Súvislejší pás súše s vegetáciou je len na severnej časti prstenca, meria iba necelých 1 100 m. Pôda tohto ostrovčeka nepresahuje výšku 1,5 m nad hladinu oceánu, na zvyšku atolu je tesne pri hladine alebo pod ňou.

Z geologického hľadiska je to koralový atol s výškou 70 m od vrcholu podmorskej sopky. Tá má z oceánskeho dna na výšku 2,1 km, a jej vek sa odhaduje na 47,7 až 48,1 mil. rokov.[1]

História

Prvá písomná zmienka je od známeho objaviteľa a výskumníka Jamesa Cooka zo dňa 11. augusta 1773. Atol pomenoval Doubtful Island.[2]

Neskôr ho navštívil aj José de Andía y Varela, záznam je datovaný na 31. októbra 1774, a v jeho mapách atol nesie názov San Narciso. Následne je o atole zmienka aj v lodných záznamoch Dominga de Boenechey (ako Los Mártires)[2] a britského kapitána Fredericka Beecheya z 2. marca 1826, ktorý ho na svojich mapách už uvádza pod názvom od Cooka.

Ostrov pravidelne navštevujú zberatelia kopry, inak je neobývaný.

Administratívne začlenenie

Tekokota, spoločne s atolmi Reitoru, Marokau a Ravahere patrí do komunity Hikueru.

Fauna a flóra

Atol Tekokota je jednou z typických lokalít pre vzácneho Hvizdáka aljašského, kam zalieta až z Aljašky mimo obdobia rozmnožovania.[3]

Referencie

  1. Tekokota Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  2. a b Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany 275 – 282.
  3. USGS vedecké centrum na Aljaške, Shorebird Research . . Dostupné online. Archivované 2014-04-07 z originálu.

Externé odkazy

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tekokota na anglickej Wikipédii.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

čítajte viac o Tekokota





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk