A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Takume (Pukamaru) | |
atol | |
Snímka atolu od NASA
| |
Štát | Francúzsko |
---|---|
Zámorská korporácia | Francúzska Polynézia |
Región | Tuamotu |
Súradnice | 15°48′J 142°12′Z / 15,8°J 142,2°Z |
Miestna osada | Ohomo |
Najvyšší bod | |
- výška | 2 m n. m. |
Dĺžka | 21 km |
Šírka | 4 km |
Hĺbka | 15 m |
Rozloha | 69,46 km² (6 946 ha) |
- súše | 5 km² (500 ha) |
Obyvateľstvo | 116 (2012[1]) |
Pre verejnosť | Voľný |
Prístup | loďou alebo letecky |
Objaviteľ | Pedro Fernandes de Queirós |
- dátum | 5. február 1606 |
Lagúna | polootvorená |
Vstup do lagúny | 1 splavný menšími loďami |
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Takume (iné názvy Pukamaru alebo Wolkonsky)[2] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
Nachádza sa v strede súostrovia na severnej strane a jeho najbližším susedom je atol Raroia vo vzdialenosti necelých 9,5 km na juhozápad. Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 760 km približne rovnakým smerom.
Geografia atolu
Atol má podlhovastý tvar, v najdlhšom rozmere meria približne 21 km a na šírku nepresahuje 4 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes zo všetkých strán. Na severozápadnej strane je jediný, umelo vybudovaný úzky prieliv o šírke necelých 7 m, splavný len pre menšie lode. Lagúna má celkovú rozlohu 42,42 km², pričom jej hĺbka neklesá pod 15 m a na mnohých miestach sa dvíha v podobe koralových hláv, siahajúcich z dna až k hladine.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ktorú Takume zdieľa so susedným atolom Raroia. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku 2,7 km, jej vrchol je ponorený približne 275 m pod hladinou mora a vek sa odhaduje na 46,1 až 47,6 mil. rokov.[3]
Dejiny
Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol španielsky moreplavec Pedro Fernandes de Queirós 5. februára 1606.[4] Atol pomenoval „La Fugitiva“.[5] Ďalším bol až o viac ako dve storočia ruský moreplavec a cestovateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen, 12. júla 1820.[6] Atol pomenoval „Wolkonsky“.[2]
V 19. storočí, keď sa Takume stal francúzskym územím, mal asi 60 obyvateľov.[7] Vtedy bol aj významným centrom výroby perlete s produkciou dosahujúcou 1000 ton za rok. Tento zdroj je ale vyčerpaný. Produkcia perál nie je vyvinutá a pestovanie kokosovníkov a produkcia kopry ostáva hlavnou ekonomickou činnosťou obyvateľov.[8]
Staroveký domorodý názov pre atoly Takume a Raroia bol Napaite, "dvojičky" (-ite znamená dva).
Ekonomika
Na atole žije v súčasnosti okolo 100 obyvateľov, väčšinou sústredených v južnej osade Ohomo. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na produkcii kopry a rybolovu. Menšia osada Taheto je na severnom konci atolu.
Atol od roku 1984 disponuje aj letiskom s asfaltovou dráhou dlhou 900 m.
Administratívne a geografické členenie
Geograficky patrí atol Takume k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.
Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Raroia, Taenga a Nihiru.
Referencie
- ↑ Populácia v r.2012 podľa štatistického úradu Francúzskej Polynézie . . Dostupné online. Archivované 2014-05-15 z originálu.
- ↑ a b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 267 – 268 . . Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Raroia Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
- ↑ Sharp, Andrew The discovery of the Pacific Islands, Oxford, 1960, s.65
- ↑ Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, s. 275 – 282.
- ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, s.639.
- ↑ Info o atole na tahitiheritage.fr . . Dostupné online. Archivované 2014-05-22 z originálu.
Pozri aj
Externé odkazy
- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Zaujímavé miesta na atole zhrnuté na Google maps
Zdroj
- Tahiti Heritage
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Takume na francúzskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk