Takaroa (Taka-roa)
Takapua, Taaroa, Tiokea
atol
Snímka atolu od NASA
Štát	Francúzsko
Zámorská korporácia	Francúzska Polynézia
Región	Tuamotu
Súradnice	14°27′00″J 144°58′59″Z / 14,45°J 144,983°Z / -14.45; -144.983
Komunitné centrum	Teavaroa
Najvyšší bod
- výška	3 m n. m.
Dĺžka	26 km
Šírka	6,5 km
Rozloha	126 km² (12 600 ha)
- súše	20 km² (2 000 ha)
Obyvateľstvo	882 (2012)
Hustota	44,1 obyv./km²
Pre verejnosť	Voľný
Prístup	loďou
Objaviteľ	Willem Schouten Jacob Le Maire
- dátum	14. apríl 1616
Lagúna	polootvorená
Vstup do lagúny	splavný, s navigáciou podľa IALA
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Wikimedia Commons: Takaroa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Takaroa (iné názvy: Taka-roa, Takapua)^[1] je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Takapoto 10 km smerom na juhozápad tým istým smerom je aj Tahiti ale vzdialený 570 km.

Geografia atolu

Jeho lagúnu obklopuje pás nepravidelne roztrúsených väčších aj menších ostrovčekov po útesovom prstenci, ktorých vegetáciu tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry. Do lagúny vedie jediný splavný vstup na západe.

Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 2,78 km a jej vek sa odhaduje na 55,5 až 58,2 mil. rokov.^[2]

História

Prvou písomnou zmienkou o návšteve atolu je od holandských cestovateľov Willema Schoutena a Jacoba Le Maireho z roku 1616.^[3] Atol pomenovali „Zonderground Eiland“. Po nich to bol 19. mája 1722 Jakob Roggeveen.^[4] Potom to bol 12. júna 1765 John Byron, ktorý mu dal polynézske meno „Tioka“, v apríli 1774 ho James Cook zmieňuje ako „Tiokea“, a 30. júna 1797 James Wilson. Francúz Jules Dumont d'Urville sa k atolu priblížil v septembri 1838 a nasledujúci rok to bol Američan Charles Wilkes so zápisom 8. septembra 1839.

V 19. storočí sa ostrov stal francúzskym územím, vtedy mal 75 obyvateľov.

V súčasnosti je komunitným centrom osada Teavaroa.

Ekonomika

Na atole žije takmer 900 obyvateľov a týmto sa zaraďuje k najobývanejším atolom Francúzskej Polynézie. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na pestovaní čiernych „tahitských“ perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika a príjmy z produkcie kopry či rybolovu.

V roku 1986 bolo postavené letisko s 1 050 m dlhou pristávacou dráhou.

Demografický vývoj obývania atolu:

Fauna a flóra

Na atole sa okrem typického morského vtáctva, jašteričiek, hmyzu a pavúkov nevyskytuje žiadny vzácnejší druh živočíchov. Pórovitý vápenec pôdy na nízkych atoloch južného Pacifiku neumožňuje udržanie dažďovej vody po dlhší čas. Tá mizne pomerne rýchlo a dáva šancu len pomerne odolnej a druhovo chudobnej vegetácii. Na Takapoto rastie krík Pemphis acidula (v polynézčine miki-miki), ktorý je pomerne tolerantný na soľ s veľmi ťažkým červenohnedým drevom a tvoriacim rozsiahly koreňový systém. Ďalšie často sa vyskytujúce rastliny sú Pandán a Pisonia grandis.

Kokosové palmy boli v prvej polovici 19. storočia ešte pomerne vzácne. Neskôr začala ich intenzívna výsadba na výrobu kopry. Z ostatných plodín, ktoré slúžia najmä na obživu obyvateľstva, sú to taro, jam, sladké zemiaky a banány.

Administratívne začlenenie

Geograficky patrí atol Ahe k subskupine ostrovov kráľa Georga (angl. King George Islands, franc. Îles du Roi Georges) spoločne s atolmi Manihi, Takapoto, Ahe a Tikei.

Referencie

Pozri aj

• Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii

Externé odkazy

• Archív zoznamu atolov na OceanDots
• Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
• Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Takaroa na anglickej Wikipédii.