Takapoto

	Takapoto; (Tua-poto)
	Oura, Taapouta
	atol
	Snímka atolu od NASA
Štát	Francúzsko
Zámorská korporácia	Francúzska Polynézia
Región	Tuamotu
Súradnice	14°37′39″J 145°12′18″Z / 14,6274376°J 145,2049255°Z
Komunitné centrum	Fakatopatere
Najvyšší bod
- výška	3 m n. m.
Dĺžka	20 km
Šírka	6,7 km
Hĺbka	40 m
Rozloha	115 km² (11 500 ha)
- súše	15 km² (1 500 ha)
Obyvateľstvo	380 (2012)
Hustota	25,33 obyv./km²
Pre verejnosť	Voľný
Prístup	loďou
Objaviteľ	Willem Schouten; Jacob Le Maire
- dátum	14. apríl 1616
Lagúna	takmer uzatvorená
Vstup do lagúny	nesplavný
	Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
	Wikimedia Commons: Takapoto
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 14°37′39″J 145°12′18″Z / 14,6274376°J 145,2049255°Z

Takapoto (iné názvy: Tua-poto, Oura)^[1] je atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Takaroa (10 km smerom na severovýchod) a Tahiti je vzdialený 538 km na juhozápad.

Geografia atolu

Jeho lagúnu obklopuje pás nepravidelne roztrúsených väčších aj menších ostrovčekov po útesovom prstenci, ktorých vegetáciu tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry. Do lagúny nevedie žiadny splavný vstup a voda s tou z okolitého oceánu sa v nej vymieňa len málo. Preto má vyššiu salinitu a bohatú biomasu fytoplanktónu.

Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 2,78 km a jej vek sa odhaduje na 55,5 až 58,2 mil. rokov.^[2]

História

Prvou písomnou zmienkou o návšteve atolu je od holandských cestovateľov Willema Schoutena a Jacoba Le Maireho z apríla roku 1616.^[3] Atol pomenovali „Zonderground Eiland“. Po nich to bol 19. mája 1722 Jakob Roggeveen a atolu dal meno „Schadelijk Eiland“.^[4] Ďalší návštevníci nasledujú v tomto poradí: 9. júna 1765 John Byron, ktorý mu dal polynézske meno „Uia“, 22. apríla 1816 ho do máp zakreslil Otto von Kotzebue a v septembri 1838 to bol Jules Dumont d'Urville, nasledovaný takmer presne o rok neskôr Charlesom Wilkesom so zápisom 3. septembra 1839.

V 19. storočí, keď sa ostrov stal francúzskym územím, mal 150 obyvateľov. Začína sa rozvíjať výroba kokosového oleja a kopry (cca 10 – 12 ton ročne v roku 1860). Počas obdobia britskej okupácie v roku 1879 tu postavili malé väzenie. V roku 1920 sa začal stavať maják, dokončený a slávnostne uvedený do prevádzky bol 11. novembra 1922 za prítomnosti koloniálneho správcu Ferrouceho.^[5]

Takapoto bol opakovane zasiahnutý hurikánmi, v rokoch 1903, 1958, 1982 a 1983, ktoré spôsobili veľké škody najmä na východnej časti atolu.^[6]

V súčasnosti je komunitným centrom osada Fakatopatere, v ktorej sa sústredí väčšina populácie atolu. Zvyšok žije na malých „motu“, kde sa venujú najmä chovu perlorodiek.

Ekonomika

Na atole žije približne 380 obyvateľov. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na pestovaní čiernych „tahitských“ perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika a príjmy z produkcie kopry či rybolovu.

Od roku 1973 je na atole postavené aj letisko s 920 m dlhou asfaltovou dráhou.

Fauna a flóra

Vegetáciu atolu tvoria najmä umelo vysadené Kokosové palmy a krík Pisonia grandis.

Trvale tu hniezdi endemický vzácny druh spevavého vtáka z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer, ang. Tahiti Reed Warbler) a Ptilope des Tuamotu (lat. Ptilinopus coralensis, angl. Atoll Fruit Dove – atolový ovocný holub).^[6]

V lagúne sa vyskytuje niekoľko vzácnejších druhov mäkkýšov, napríklad Tridacna maxima, Pinctada margaritifera, Arca ventricosa a Chama iostoma. Z tohto dôvodu je biotop atolu a lagúny klasifikovaný ako biologická rezervácia najvyššej dôležitosti od Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN).^[6]

Administratívne začlenenie

Geograficky patrí atol Takapoto k podskupine ostrovov kráľa Georga (angl. King George Islands, franc. Îles du Roi Georges) spoločne s atolmi Manihi, Takaroa, Ahe a Tikei.

Referencie

↑ Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu . . Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
↑ Takapoto Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61.
↑ Les Atolls des Tuamotu od Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, pp.275 – 282
↑ Phare de Takapoto Archivované 2012-01-15 na Wayback Machine podľa stránok Tahiti Héritage.
↑ ^a ^b ^c Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, edícia IUCN, 1986, ISBN 9782880325091.

Pozri aj

Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii

Externé odkazy

Archív zoznamu atolov na OceanDots
Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Takapoto na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu . . Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.

[2] Takapoto Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org

[3] Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61.

[Bonvallot-4] Les Atolls des Tuamotu od Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, pp.275 – 282

[5] Phare de Takapoto Archivované 2012-01-15 na Wayback Machine podľa stránok Tahiti Héritage.

[Dahl-6] Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, edícia IUCN, 1986, ISBN 9782880325091.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

z d u Tuamotu
Atoly Tuamotu	Ostrovy Sklamania Puka-Puka Napuka Tepoto Nord Skupina ostrovov Vojvodu z Gloucesteru Hereheretue Anuanuraro Anuanurunga Nukutepipi Skupina Ďalekovýchodných Tuamotu Fangatau Fakahina Tatakoto Akiaki Vahitahi Nukutavake Vairaatea Pinaki Reao Pukarua Vanavana Tureia Tematangi Mururoa Fangataufa Skupina Hao Rekareka (Tehuata) Tauere Amanu Hao Paraoa Nengonengo Manuhangi Ahunui Skupina Hikueru Tekokota Hikueru Reitoru Marokau Ravahere Ostrovy kráľa Georga Ahe Manihi Takaroa Takapoto Tikei Ostrovy Palliser Fakarava Niau Toau Arutua Apataki Kaukura Mataiva Tikehau Rangiroa Makatea Ostrovy Raeffsky Anaa Faaite Tahanea Motutunga Takume Raroia Taenga Nihiru Makemo Katiu Tuanake Hiti Tepoto Sud Marutea Nord Haraiki Aratika Kauehi Taiaro Raraka
Oblasti Francúzskej Polynézie	Gambiéry Markézy Ostrovy Spoločnosti Tuamotu Tubuai Rapa a Marotiri

z d u Štáty a závislé územia v Austrálii a Oceánii
Australázia	Austrália Kokosové ostrovy Norfolk Nový Zéland¹ Vianočný ostrov
Melanézia	Fidži Indonézia (Moluky) Nová Kaledónia Papua-Nová Guinea² Šalamúnove ostrovy Vanuatu Východný Timor³
Mikronézia	Guam Kiribati Marshallove ostrovy Mikronézske federatívne štáty Nauru Palau Severné Mariány
Polynézia	Americká Samoa Cookove ostrovy Francúzska Polynézia Niue Pitcairnove ostrovy Samoa Tokelau Tonga Tuvalu Wallis a Futuna
¹ Nový Zéland býva často započítavaný do Polynézie. ² Papua-Nová Guinea býva často započítavaná ako časť Australázie. ³ Východný Timor býva často započítavaný ako časť Ázie.