Tank T95

Tank T28 bol samohybným delom navrhnutým pre Armádu Spojených štátov amerických za druhej svetovej vojny. Pôvodne bol určený na pomoc pri prerazení obávanej Siegfriedovej línie a počítalo sa s ním tiež pri plánovanej invázii na japonskú pevninu.

Meno

V prvom návrhu, ktorý sa objavil v roku 1943, sa počítalo s menom Ťažký tank T28, ale tento názov nezapadal do tradičného vzoru pomenovávania tankov, pretože sa nevyznačoval otočnou vežou, čo bol štandardný prvok ťažkého tanku. V marci 1945 bol teda navrhnutý názov Samohybné 105 mm delo T95. Tento názov však tiež nezapadal do amerického tankového "názvoslovia", pretože väčšina samohybných diel bola pancierovaná veľmi ľahko, alebo pancierom nedisponovala vôbec. Bola teda vytvorená špeciálna kategória pomenovaní a pre tank sa ujal názov Superťažký tank T28.

Design

Miesto veže, ktorá bola v tom čase hlavná výzbroj tankov, bola na vozidlo namontovaná delová komora, do ktorej bolo napasované delo T5E1 kalibru 105 mm. Vertikálne rozpätie pohybu dela bolo od -5° do 19,5° a horizontálne rozpätie bolo 10° doprava a 11° doľava. Hlaveň mala dĺžku 65 kalibrov, teda niečo málo cez 6,5 m. Vlastnosti dela boli na pomery druhej svetovej vojny vynikajúce - úsťová rýchlosť granátu bola 1130 m/s a delo dokázalo strieľať na vzdialenosť až 19 km. Ako ďalšia výzbroj bol na tanku už iba jeden protilietadlový guľomet Browning M2 kalibru 12,7 mm.

Mechanická nadstavba vozidla bola čiastočné prevzatá z tanku T23. Vzhľadom k obrovskej hmotnosti vozidla nestačilo použitie jedného pásu na každej strane. Pásy teda boli zdvojené a pretiahnuté až pred samotnú korbu vozidla, aby sa zvýšila stabilita. Vonkajšie dvojice pásov mohli byť v prípade prepravy rozobrané a ťahané za vozidlom ako jeden celok. Paradoxné bolo, že T28 bol tak ťažký, že ho žiadne spojenecké prenosné mosty nemohli uniesť, a tak bol na bojisku prakticky nepoužiteľný. Navyše jeho dojazd predstavoval iba 160 km, pretože spotreba motora GAF bola obrovská.

Tank disponoval jedným z najsilnejších čelných pancierov, akým bolo kedy vojenské vozidlo vybavené. Bol silný 300 mm a žiadne protitankové delo ho nedokázalo prestreliť. Spodná časť tanku a pásy boli zakryté pancierovým plátom s hrúbkou 100 mm, zadok a boky korby mali 64 mm. Na to, aký mal tank pancier, bol vybavený veľmi slabým motorom - 500 koňovým Ford GAF V8 s prevodovkou Torqmatic. Maximálna rýchlosť predstavovala iba 13 km/h, čo výrazne limitovalo schopnosti vozidla prekonávať prekážky a svahy.

Vývoj

Superťažký tank T28 bol navrhnutý na útoky proti ťažkým obranným systémom. Hlavný účel bol zlomiť obávanú nemeckú Siegfriedovu líniu, s ktorou mali všetky spojenecké armády veľké problémy. Tank bol pre tieto účely vybavený 105 mm delom, ktoré bolo známe veľmi dobrými vlastnosťami pri streľbe do betónu a boli u neho predpokladané perfektné výsledky pri ničení ťažkého opevnenia.

Požiadavku na bojové vozidlo vydali roku 1943 a predpokladalo sa bojové využitie 25 týchto vozidiel. V marci 1944 sa však konala konferencia medzi oddelením výzbroje a veliteľstvom pozemných jednotiek, ktorá vyústila v znížení požiadavky na 5 tankov. Kompletný plán bol dodaný spoločnosti Pacific Car and Foundry Company v marci 1945. Aj keď sa v továrni snažili vozidlo skompletizovať čo najrýchlejšie, bol prvý trup tanku hotový až v auguste, a ako bol prvý kus schopný jazdy, vojna skončila nielen v Európe, ale už aj v Ázii. Počet vozidiel bol teda znovu znížený na 2 kusy.

Boli postavené dva prototypy. Boli testované na základniach v Aberdeene a Fort Knox až do roku 1947. V tomto roku pri skúškach na základni Yuma jednému z vozidiel začal horieť motor a bolo požiarom veľmi vážne poškodené. Tank bol vyhlásený za ďalej nepoužiteľný, bol rozobraný a predaný do šrotu. Ani druhý z prototypov nebol zaradený do služby, namiesto toho bol určený pre testy "výdrže vybavenia a súčastí na tak ťažkom vozidle". Ešte v októbri toho istého roku sa ministerstvo vojny rozhodlo zastaviť produkciu superťažkých vozidiel a projekt bol zrušený. Projekt neskôr pokračoval a vyústil v klasické ťažké tanky opatrené vežou - T29 a T30.

Nie je známe, čo sa v nasledujúcich rokoch dialo s druhým prototypom. Každopádne po 27 rokoch, roku 1974 bol nájdený v zadnej časti základne Fort Belvoir vo Virgínii medzi ďalšími zabudnutými vojenskými vozidlami a nepoužiteľnými vrakmi. Bol vystavený v Pattonovom múzeu zbraní a jazdectva a roku 2011 bol dopravený do Fort Benning v Georgii, kde je teraz k dispozícii pre návštevníkov.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku T-28 na českej Wikipédii.