A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. Obsahuje zdroj, ale nie je jasné, ktoré časti textu z neho pochádzajú |
Stibán | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | SbH3 (H3Sb) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Synonymá | antimónovodík, stibín | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | bezfarebná plynná látka s nepríjemou vôňou | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 124,8 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 124,7838 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť vo vode | veľmi málo | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | −88,5 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota varu | −17,1 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 4,63 g/cm3 (pevná látka) 2,26 g/cm3 (kvapalina, −25 °C) 5,48 mg/cm3 (plyn) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | v polárnych rozpúšťadlách: dobre rozpustný v etanole a v sirouhlíku v nepolárnych rozpúšťadlách: nerozpustný | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná zlučovacia entalpia | 145,11 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná entropia | 232,7 JK−1mol−1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná Gibbsová energia | 147,7 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Merná tepelná kapacita | 0,329 JK−1g−1 (konšt. tlak, 25 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 7803-52-3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo UN | 2676 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 620-578-3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo RTECS | WJ0700000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Stibán[1] (SbH3) alebo antimónovodík,[chýba zdroj starší názov stibín,[chýba zdroj je binárna zlúčenina antimónu s vodíkom. Za normálnych podmienok je to bezfarebný plyn z prenikavým oderom, trochu pripomínajúcí sulfán (sírovodík). Vo vode je prakticky nerozpustný. Ochladzovaním sa mení na bezfarebnú kvapalinu a ďalej potom na bielu kryštalickú látku, kryštalujúcu v ortombickej sústave. Molekula stibánu má tvar trojbokého ihlanu, s atómom antimónu na vrchole a s vodíkovými atómami v rohoch podstavy tvaru rovnostranného trojuholníka.
Príprava
Stibán sa pripravuje redukciou zlúčenín trojmocného antimónu vodíkom v stave vzniku, napr.:
- SbCl3 + 6 H → SbH3 + 3 HCl
Takisto ho možno pripraviť rozkladom antimonidu zinočnatého alebo horečnatého pôsobením kyseliny chlorovodíkovej:
- Sb2Zn3 + 6 HCl → 2 SbH3 + 3 ZnCl2
- Sb2Mg3 + 6 HCl → 2 SbH3 + 3 MgCl2
Chemické reakcie
Stibán je nestabilný, pomaly sa rozkladá na prvky už za laboratórnej teploty:
- 2 SbH3 → 2 Sb + 3 H2
Pri 200 °C je rozklad veľmi rýchly, dekompozícia je autokatalytická a môže byť až explozívna.
Ľahko sa oxiduje na oxid antimonitý a vodu,[2] zapálený horí modrozelenavým plameňom:
- 2 SbH3 + 3 O2 → Sb2O3 + 3 H2O
Organické deriváty
Stibán je základom organoantimonitých zlúčenín. Najjednoduchšími sú metylstibán CH3SbH2, dimetylstibán (CH3)2SbH a trimetylstibán (CH3)3Sb. Nemajú však väčší význam.
Stibán sa používa v elektrotechnickom priemysle pri výrobe mikroelektronických súčiastok na nanášanie stopových množstiev antimónu pomocou chemickej depozície z plynnej fázy.
Bezpečnosť
Stibán je horľavý plyn, ktorý môže explodovať v zmesi so vzduchom. Je vysoko toxický.
Referencie
- ↑ KRIVOSUDSKÝ, Lukáš; GALAMBOŠ, Michal; LEVICKÁ, Jana. STRUČNÝ SPRIEVODCA NÁZVOSLOVÍM ANORGANICKEJ CHÉMIE . Vydavateľstvo UK, 2021, . Dostupné online.
- ↑ GREENWOOD, Norman Neill. Chemie prvků.. 1. vyd. Zväzok 1. Praha : Informatorium, 1993. ISBN 8085427389. S. 683.
Literatúra
- VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stibán
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stiban na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk