Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. Obsahuje zdroj, ale nie je jasné, ktoré časti textu z neho pochádzajú

Stibán
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	SbH3 (H3Sb)
Synonymá	antimónovodík, stibín
Vzhľad	bezfarebná plynná látka s nepríjemou vôňou
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	124,8 u
Molárna hmotnosť	124,7838 g/mol
Rozpustnosť vo vode	veľmi málo
Teplota topenia	−88,5 °C
Teplota varu	−17,1 °C
Hustota	4,63 g/cm3 (pevná látka) 2,26 g/cm3 (kvapalina, −25 °C) 5,48 mg/cm3 (plyn)
Rozpustnosť	v polárnych rozpúšťadlách: dobre rozpustný v etanole a v sirouhlíku v nepolárnych rozpúšťadlách: nerozpustný
Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia	145,11 kJ/mol
Štandardná entropia	232,7 JK−1mol−1
Štandardná Gibbsová energia	147,7 kJ/mol
Merná tepelná kapacita	0,329 JK−1g−1 (konšt. tlak, 25 °C)
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Nebezpečenstvo Vety H H220, H280, H330, H370, H411 Vety EUH EUH071 Vety P P210, P222, P230, P260, P264, P270, P273, P280, P321, P377, P381, P307+311, P304+340+315, P403, P405, P501 Európska klasifikácia látok Hrozby Veľmi jedovatá (T+) Veľmi horľavá (F) Vety R R12, R26 Vety S S1, S9, S16, S33, S36, S45 NFPA 704 4 4 2 W
Ďalšie informácie
Číslo CAS	7803-52-3
Číslo UN	2676
EINECS číslo	620-578-3
Číslo RTECS	WJ0700000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Paličkový model

Stibán^[1] (SbH₃) alebo antimónovodík,^{[chýba zdroj} starší názov stibín,^{[chýba zdroj} je binárna zlúčenina antimónu s vodíkom. Za normálnych podmienok je to bezfarebný plyn z prenikavým oderom, trochu pripomínajúcí sulfán (sírovodík). Vo vode je prakticky nerozpustný. Ochladzovaním sa mení na bezfarebnú kvapalinu a ďalej potom na bielu kryštalickú látku, kryštalujúcu v ortombickej sústave. Molekula stibánu má tvar trojbokého ihlanu, s atómom antimónu na vrchole a s vodíkovými atómami v rohoch podstavy tvaru rovnostranného trojuholníka.

Príprava

Stibán sa pripravuje redukciou zlúčenín trojmocného antimónu vodíkom v stave vzniku, napr.:

SbCl₃ + 6 H → SbH₃ + 3 HCl

Takisto ho možno pripraviť rozkladom antimonidu zinočnatého alebo horečnatého pôsobením kyseliny chlorovodíkovej:

Sb₂Zn₃ + 6 HCl → 2 SbH₃ + 3 ZnCl₂

Sb₂Mg₃ + 6 HCl → 2 SbH₃ + 3 MgCl₂

Chemické reakcie

Stibán je nestabilný, pomaly sa rozkladá na prvky už za laboratórnej teploty:

2 SbH₃ → 2 Sb + 3 H₂

Pri 200 °C je rozklad veľmi rýchly, dekompozícia je autokatalytická a môže byť až explozívna.

Ľahko sa oxiduje na oxid antimonitý a vodu,^[2] zapálený horí modrozelenavým plameňom:

2 SbH₃ + 3 O₂ → Sb₂O₃ + 3 H₂O

Organické deriváty

Stibán je základom organoantimonitých zlúčenín. Najjednoduchšími sú metylstibán CH₃SbH₂, dimetylstibán (CH₃)₂SbH a trimetylstibán (CH₃)₃Sb. Nemajú však väčší význam.

Stibán sa používa v elektrotechnickom priemysle pri výrobe mikroelektronických súčiastok na nanášanie stopových množstiev antimónu pomocou chemickej depozície z plynnej fázy.

Bezpečnosť

Stibán je horľavý plyn, ktorý môže explodovať v zmesi so vzduchom. Je vysoko toxický.

Referencie

Literatúra

• VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Pozri aj

• amoniak
• arzán
• bizmután
• fosfán
• trifenylstibán

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stibán

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stiban na českej Wikipédii.