A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Stefan Lazar I. Hrebeljanović (okolo 1329, Prilepac, Kosovo – 28. jún 1389, Kosovo pole) alebo knieža Lazar (po srbsky Кнез Лазар / Knez Lazar - knieža Lazar) alebo cár Lazar bol srbský despota, knieža (1371–1389) a cár (1389). V Srbsku sa stal legendárnou postavou a pravoslávna cirkev ho uznáva ako svätca.
Meno
Stefan je meno s významom ovenčený, ktorý používali vládcovia Srbska ako čestný titul. Priezvisko Hrebeljanović pochádza z neskoršieho podania, podľa ktorého predkom rodiny bol Hrebalj, respektíve rodina pochádzala z Grbalja v Kotorskom zálive.
Život
Princov otec menom Pribac bol nižší šľachtic na dvore cára Stefana Uroša IV. Dušana a Lazar vyrastal na dvore v Prizrene. V roku 1362 sa spomína ako dvoran Dušanovho následníka Stefana Uroša V., ktorý ho okolo roku 1371 povýšil na knieža.
Neskôr Lazar opustil Prizren a konsolidoval svoju moc na severe Srbska. Aj keď bol vazalom cára Stefana Uroša V., odmietol sa zúčastniť bitky pri rieke Marica, v ktorej osmanské sily porazili väčšiu časť srbskej armády a ovládali oblasti južne a východne od Kosova. Čoskoro na to cár Stefan Uroš zomrel ako posledný mužský potomok dynastie Nemanjićovcov. Lazar sa vďaka diplomacii, vojenským víťazstvám a v neposlednom rade vďaka dynastickému manželstvu s Milicou Nemanjićovou stal najsilnejším srbským šľachticom. Prisvojil si cisárske tituly Stefan a autokrat a povýšil sa aj nad svojho spojenca, bosnianskeho bána Tvrtka Kotromanića, ktorý používal titul Stefan kráľ Srbov a Bosny a bol po otcovej matke potomok Nemanjićovcov, takže jeho dynastické nároky boli každopádne legitímnejšie.
Lazar si vybojoval silnú pozíciu na Balkáne a ovládal dnešné centrálne Srbsko a časť Kosova. Hlavným mestom jeho kniežatstva bolo mesto Kruševac. Kládol silný odpor postupujúcej Osmanskej ríši, napríklad vo víťaznej bitke pri Pločniku v roku 1387. Lazarovo kniežatstvo sa stalo útočiskom mnohých mníchov, spisovateľov, architektov a umelcov z Bulharska, Grécka a južného Srbska, ktoré boli pod kontrolou Turkov. Aj keď jeho rozloha bola asi štvrtinová v porovnaní s Dušanovým cisárstvom, zjednotil centrálne Srbsko so severnými provinciami Mačva, Kučevo a Braničevo. Jeho územie chránili vazalskí vládcovia, ktorých si zaviazal manželstvom so svojimi dcérami. Patrili k nim Mikuláš Gorjanský v Mačve, Đurađ II. Balšić v Zete (Čierna Hora), Vuk Branković v Raške (Kosovo).
V predvečer bitky pri Kosovom poli ho korunovali za cára, ale v bitke ho Turci zajali a po bitke popravili.
Ortodoxná cirkev ho vyhlásila za svätého mučeníka.
Rodina
- otec Pribac, dvoran cára Stefana Uroša IV.
- manželka Milica, dcéra princa Vratka z rodu Nemanjićovcov (od 1353)
- dcéra Mara
- neskôr manželka Vuka Brankovića
- syn Stefan Lazarević, Lazarov následník, srbské knieža a despota
- syn Vuk (popravený 6. júla 1410)
- dcéra Mara alebo Dragana
- neskôr manželka bulharského cára Ivana Šišmana
- dcéra Teodora
- neskôr manželka Mikuláša II. Gorjanského (iné pramene udávajú, že jeho manželkou bola jej mladšia sestra Jelena)
- dcéra Jela alebo Jelena,
- neskôr manželka čiernohorského kniežaťa Đurađa Stracimirovića z rodu Balšićovcov (Đurađ II. Balšić)
- neskôr manželka Sandalja Hranića, synovca Vlatka Vukovića
- dcéra Olivera Despina
- neskôr „manželka“ (t. j. zaradená do háremu) tureckého sultána Bajazida I.
- dcéra Mara
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk