Sociológia zdravia a choroby je vedecká disciplína sociológie, ktorá zisťuje, ako sociálne okolnosti vplývajú na zdravie, na vznik a priebeh choroby, zároveň skúma možnosti a hranice medicínskych výkonov a ich dôsledkov na jedinca a celú spoločnosť. Býva spájaná s inými disciplínami ako sociológia medicíny, sociológia zdravotníctva, medicínska sociológia, lekárska sociológia a pod., pričom sa s mnohými z nich ideovo prekrýva.^[1]

Determinanty zdravia v oblasti sociológie zdravia a choroby

Determinácia zdravia závisí od prostredia, v ktorom človek či komunita žije. Zdravie jedincov či veľkých komunít totiž závisí od mnohých faktorov, ktoré súvisia so všetkým, s čím sa človek každodenne stretáva. Faktory, ktoré spomínané zdravie zhoršujú alebo zlepšujú sú nasledovné:^[2]

• Vzdelanie – nízke vzdelanie má úzku spojitosť s nízkym zdravím (napríklad stres, úzkosti, neschopnosť zaplatiť si adekvátnu zdravotnú starostlivosť).
• Fyzické prostredie – prostredie, kde človek býva a žije, je jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich zdravie. Možno sem zahrnúť napríklad prístup k čistej vode, čistý vzduch alebo priaznivé pracovné podmienky.
• Príjem a sociálny status – vyššia reálna mzda a sociálny status sú spojené s lepším zdravím.
• Podpora sociálneho prostredia – podpora komunity, rodiny alebo blízkych priateľov – kultúra, v ktorej jedinec žije (tradície, zvyky).
• Pohlavie – muži a ženy trpia rozdielnymi chorobami.
• Genetika – jeden z najdôležitejších faktorov, malá šanca na ovplyvnenie vzniku dedičnej choroby.
• Zdravotnické služby – prístup k službám, ktoré môžu zlepšiť celkový zdravotný stav.

Sociológia medicíny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Sociológia medicíny

Táto subdisciplína sa zaoberá efektívnosťou a realizáciou zdravotnej starostlivosti, ktorú určitý systém poskytuje svojím občanom. V nej sú otázky kladené sociologicky a sociologickými metódami, ktoré sa zaoberajú sociologickou prácou v zdravotníctve, konkrétne inštitúciami, v ktorých táto práca prebieha, pracovnými rolami a sociálne psychologickou stranou práce.^[1]

Ako prvý sa touto témou zaoberal sociológ Talcott Parsons, a to vzťahom medzi lekárom a pacientom. Parsons zohral dôležitú úlohu pri rozvoji sociológie medicíny. Jeho teória zdôrazňuje práve vzťahy medzi lekármi a pacientmi. Podľa Parsonsa má každá sociálna rola špecifickú funkciu. V medicíne lekár zohráva úlohu autority s odbornými znalosťami, zatiaľ čo pacient je v pozícii človeka, ktorý potrebuje pomoc. Parsonsova teória považuje chorobu za odchýlku od normy, ktorá narúša výkon sociálnej role. Od pacienta sa očakáva, že vyhľadá a podstúpi liečbu, aby došlo k napraveniu tohto stavu.^[3]

Fázy choroby

Priebeh choroby možno opísať piatimi fázami^[1]:

• objavenie príznakov a uvedomenie si zmeny
• hľadanie pomoci od inej osoby alebo pomoc bez požiadania
• akceptovanie choroby
• nevydávanie sa za zdravého
• prijatie roly pacienta

Referencie