Sociálna mobilita je pohyb jednotlivcov, ale i sociálnych skupín v stratifikačnom systéme spoločnosti z jednej sociálnej pozície do druhej. Podľa A. Giddensa pod pojmom sociálna mobilita označujeme "pohyb jedincov a skupín z jedného socioekonomického postavenia do druhého". Prvýkrát tento termín použil americký sociológ ruského pôvodu Pitirim Alexandrovič Sorokin.

V triednom systéme sociálnej stratifikácie existujú (na rozdiel od ostatných stratifikačných systémov) veľké možnosti sociálnej mobility. Príkladom spoločnosti bez sociálnej mobility bola spoločnosť Hindu, charakteristická svojím kastovým systémom. Len výnimočne došlo k prípadu, že jedinec mohol opustiť kastu, do ktorej sa narodil. Spoločnosti, ktoré využívajú otroctvo, sú príkladom nízkej sociálnej mobility, pretože možnosť sociálnej mobility pre otroka je takmer neuskutočniteľná. V moderných spoločnostiach je najvýznamnejším, resp. najvvyužívanejším druhom mobility (umožňujúcim väčšine členov spoločnosti dosahovať primeraný spoločenský status, resp. spoločenské postavenie) profesiová mobilita. Rozhodujúcim mobilitným kanálom je pritom vzdelanie.

Typy sociálnej mobility

• Horizontálna (laterálna) mobilita je prechod ľudí z jednej sociálnej skupiny do druhej, nachádzajúcej sa na rovnakej sociálnej úrovni (napr. presuny do iných štvrtí alebo miest).
• Vertikálna mobilita je presun jedinca do inej sociálnej vrstvy alebo triedy, t. j. pohyb smerom nahor alebo nadol v socioekonomickom rebríčku.
• Intrageneračná mobilita je postup jedinca v jeho kariére a zaujíma nás zostup alebo vzostup na socioekonomickom rebríčku.
• Intergeneračná mobilita je miera, v ktorej deti nasledujú svojich rodičov v type zamestnania.
• Dlhá mobilita
• Krátka mobilita
• Profesiová mobilita

Zdroje

• Giddens, A.: Sociologie. Argo, Praha, 2005 ISBN 80-7203-124-4
• Sylaby Katedry sociológie FiF UK v Bratislave – vo formáte RTF

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.