Sociálna adaptácia alebo adjustácia alebo zriedkavo adjustment je interakčný proces odohrávajúci sa medzi subjektom adaptácie (jedinec, sociálny útvar) a sociálnym prostredím, ktorým sa subjekt adaptácie vyrovnáva s novými alebo zmenenými faktormi sociálneho prostredia, a do tohto prostredia sa začleňuje. Jedinec alebo skupina upravuje svoje správanie tak, aby zapadol do zmeneného kultúrneho či sociálneho prostredia. Adaptácia môže viesť až k asimilácii.

Najvýznamnejšou a prvou sociálnou skupinou, v ktorej sa človek adaptuje na život v spoločnosti, je rodina. Tá jedincovi vštepuje jazyk, normy správania sa, morálne hodnoty, poskytuje vzory. Samotná adaptácia prebieha pasívne (preberaním) ale i aktívne, keď sám jedinec vo väčšej či menšej miere ovplyvňuje sociálnu skupinu a samotnú spoločnosť. Sociálna adaptácia je trvalý, celoživotný proces. Jej stupeň je do značnej miery individuálny: niektoré zložky sociálneho prostredia môže jedinec či skupina prijať, iné môže odmietať, a to na vedomej i podvedomej úrovni. Samotná zmena sociálneho prostredia môže byť skutočná, alebo len zdanlivá, takisto objektívny stupeň jej zmeny môže jednotlivec či sociálna skupina vnímať rôzne. Významný vplyv v tejto oblasti majú dnes predovšetkým masmédiá.

Názory na sociálnu adaptáciu

Podľa T. Parsonsa je adaptácia základná funkcia sociálnych systémov zameraná na dosiahnutie konformity konania, myslenia, výkladu sveta, mravných postojov a podobne jednotlivcov a skupín v rámci prirodzených i kultúrnych daností.

Pozri aj

• adaptabilita
• maladaptácia
• adaptácia (psychológia)

Zdroje

• Adaptácia sociálna . FILIT, . Dostupné online.
• Adaptácia (parsons, t.) . FILIT, . Dostupné online.
• ZVARIKOVÁ, Mária. Texty z psychológie . . Dostupné online.
• adaptácia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 47.