A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (26. 4. 2022) |
Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu. |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Slováci sú v Maďarsku tretia najväčšia národnostná menšina. Väčšina z nich sú súčasťou dolnozemských Slovákov.
Počas oficiálneho sčítania ľudu v roku 2011 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 29 647 obyvateľov.[1] V roku 2001 slovenský materinský jazyk uviedlo 11 816 osôb a 18 056 používalo slovenčinu v domácnosti.[2] Podľa odhadov slovenských organizácií v Maďarsku má okolo 110 000 obyvateľov slovenský pôvod - väčšina svoj jazyk zabudla a nachádzajú sa v poslednom štádiu asimilácie.[3]
U evanjelikov (Novohradská, Békešská a Peštianska župa) sa národné povedomie zachovalo lepšie ako u katolíkov (Pilišské vrchy, Hevešská a Bodrocská župa). Pri sčítaní v roku 2001 sa 46,6 % Slovákov hlásilo k rímskokatolíckej cirkvi, 29,9 % boli evanjelici (luteráni), 4,8 % kalvíni, 2,5 % sa hlásilo k iným kresťanským cirkvám, 10,7 % boli bez vyznania a 4,6 % nezistení. [2]
Osídlenie
Podľa sčítania v roku 2011 sa slovenské obyvateľstvo (zastúpenie nad 5%) nachádzalo v obciach týchto žúp:
Vértesszőlős (4,29 %), Tardos (20 %), Sárisáp (10,9 %), Dág (1,39 %), Mogyorósbánya (13,46 %), Piliscsév (25,72 %), Kesztölc (25,82 %)
Bakonycsernye (1,77 %)
Szápár (11,25 %). Jásd (5,82 %), Németbánya (1,18 %)
Belsősárd (1,05 %)
Orfalu (3,28 %)
Miske (4,21 %), Kiskőrös (7,71 %), Dunaegyháza (34,77 %)
Dabas (3,47 %), Pilis (1,2 %), Ecser (5,88 %), Tárnok (1,4 %), Péteri (2,22 %), Sóskút (2,62%), Isaszeg (2,02 %), Nagytarcsa (4,21 %), Kistarcsa (1,2 %), Csömör (1,8 %), Perbál (1,08 %), Piliscsaba (1,29 %), Csobánka (1,11 %), Pilisszántó (23,55 %), Pilisszentkereszt (20,45%), Pilisszentlászló (18,07%), Csomád (14,63 %), Vácegres (10,63 %), Sződ (1%), Galgagyörk (11,08 %), Püspökhatvan (9,2 %), Acsa (6,49 %), Csővár (50,56 %), Kóspallag (7,08 %)
Nógrád (5,11 %), Pusztaberki (14,17 %), Bánk (30,79 %), Felsőpetény (25,55 %), Ősagárd (38,17 %), Alsópetény (16,97 %), Legénd (21,82 %), Nézsa (26,49 %), Nógrádsáp (12,85 %), Galgaguta (13,02 %), Erdőkürt (28,54 %), Egyházasdengeleg (29,46 %), Vanyarc (13,82 %), Bér (24,12 %), Terény (14,96 %), Bokor (20,39 %), Alsótold (1,3 %), Szügy (7,14 %), Sámsonháza (25,1 %), Nagybárkány (1,02 %), Lucfalva (21,17 %), Nagykeresztúr (3,47 %), Szuha (5,81 %), Nógrádszakál (1,28 %)
Školstvo
Slováci v Maďarsku majú 7 dvojjazyčných škôl, dve gymnáziá (Békešská Čaba, Budapešť), na 75 základných školách sa vyučuje slovenský jazyk. Učitelia stredných škôl študujú na univerzite v Szegede, a učitelia základných škôl na univerzitách v Budapešti, Ostrihome a Sarvaši. [4]
Dejiny
Slováci žili v dnešnom, najmä severnom Maďarsku, v mnohých obciach prinajmenšom do neskorého stredoveku ako pozostatok slovanského osídlenia spred príchodu Maďarov (pozri napríklad [5]). Vývoj v nasledujúcom období zostáva zatiaľ neprebádaný. Najviac Slovákov sa dostalo sa na územie dnešného Maďarska v rámci osídľovania Dolnej zeme po porážke Osmanskej ríše, presnejšie od konca 17. do 19. storočia.
Okrem klasických slovenských jazykových ostrovov stojí za zmienku, že vtedajšia Peštianska župa mala v roku 1790 52 % obyvateľov Slovákov[6], v Pešti ešte v roku 1829 žilo toľko Slovákov, koľko Maďarov a v roku 1900 žilo v Budapešti okolo 100 000 Slovákov. Na území medzi Budapešťou a dnešnými slovenskými hranicami žili ešte v roku 1880/1890 asi v polovici obcí Slováci, vo viacerých oblastiach tvorili vyše 50 % alebo 100 % . V Nyíregyháze v 80. rokoch 19. storočia žilo ešte 8 600 Slovákov popri vyše 13 000 Maďaroch a títo Slováci sa nazývali tirpáci. Aj Segedín mal začiatkom 19. storočia ešte početné slovenské obyvateľstvo[7].
V roku 1920 žili podľa oficiálneho maďarského sčítania ešte Slováci ako menšina v Maďarsku v 78 obciach, pričom väčšinu mali v 41 obciach (50-75 % 21 obcí, 75-100 % 20 obcí). Vyše 500 Slovákov vtedy žilo v župách Stoličnobelehradskej, Komárňanskej, Vesprémskej, Ostrihomskej, Hontianskej, Novohradskej, Čongrádskej, Hevešskej, Jasovsko-Veľkokumánskej, v Pešťpilišskej, v Budapešti, v Abovsko-Turnianskej, Boršodskej, Zemplínskej, Békešskej, Aradskej, Čanádskej. V roku 1920 bolo 59 464 z oficiálne vedených Slovákov rímskokatolíckych, 75 229 evanjelikov, 7723 bolo kalvínov, 734 boli židia, zvyšok (cca. 850) ostatné vierovyznania.[8] Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom koncom 40-tych rokov 20. storočia znížila ich počet asi o 70 000.
Dnes ešte bývajú Slováci v Békéšskej, Boršodsko-abovsko-zemplínskej, Komárňansko-ostrihomskej, Novohradskej a Peštianskej župe a v hlavnom meste Budapešti. Ich strediskom je Békešská Čaba. Od 90. rokov 20. storočia majú celoštátnu slovenskú samosprávu a samosprávu na regionálnej úrovni. Týždenník Ľudové noviny má aj internetové vydanie.
Novodobé osídľovanie Slovákov v Maďarsku sa viaže najmä na zázemie Bratislavy, pričom percentuálny podiel približne 50 % dosiahli Slováci v obci Rajka.[9]
Celkový počet Slovákov na území dnešného Maďarska od roku 1880
Počet Slovákov v Maďarsku podľa oficiálnej uhorskej/maďarskej štatistiky:
- 1880:
- v celom Uhorsku: 1 855 000 Slovákov + 219 404 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk
- v celom Uhorsku okrem dnešného Slovenska: 365 293 Slovákov + ? "Maďarov" ovládajúcich slovenský jazyk
- 1900**: len v Stoličnobelehradskej, Pešťpilišskej, Boršodskej, Békešskej, Ostrihomskej, Čanádskej a Budapeštianskej župe: 161 636* Slovákov
- 1910**:
- v celom Uhorsku: 1 946 000* Slovákov + 547 802 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk (spolu 2 493 802 osôb)
- v celom Uhorsku okrem dnešného Slovenska: 261 319* Slovákov + ? "Maďarov" ovládajúcich slovenský jazyk
- len v Stoličnobelehradskej, Pešťpilišskej, Boršodskej, Békešskej, Ostrihomskej, Čanádskej a Budapeštianskej župe: 145 007* Slovákov + 158 747 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk (spolu 303 754 osôb)
- 1920: 141 882* Slovákov + 257 294 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk (spolu 399 176 osôb)
- 1930: 104 819 Slovákov
- 1941: 75 920 Slovákov (materinský jazyk; v hraniciach dnešného Maďarska)
- 1945 – 1949: Maďarsko opustilo 71 969 Slovákov, z toho 7783 ilegálne, 4230 pred výmenou obyvateľstva, zvyšok v rámci výmeny obyvateľstva [10]
- 1949***: 25 988 Slovákov (materinský jazyk)
- 1990: 10 459 Slovákov; 12 745 osôb so slovenským materinským jazykom; 68 852 osôb ovládajúcich slovenský jazyk
- 2001: 17 693 Slovákov; 11 816 osôb so slovenským materinským jazykom; 18 056 osôb ovládajúcich slovenský jazyk
Údaje do roku 1920 sú z [11][12][13], neskoršie údaje sú všeobecne dostupné vo viacerých zdrojoch.
Podľa súdobých česko-slovenských zdrojov žilo v čase rozpadu Uhorska na území dnešného Maďarska 630 000 [14], 350 000 – 450 000 [15], 450 000 / 500 000 – 550 000 [16] Slovákov. V prospech čísla medzi 400 000 – 500 000 v roku 1918 hovoria aj vyššie uvedené súčty Slovákov a Maďarov hovoriacich po slovensky (toto číslo v posledných uhorských sčítaniach neustále rástlo, hoci výučba slovenčiny klesala - nakoniec prakticky nebola - a Maďari nemali dôvod učiť sa vtedy zaznávaný jazyk) podľa maďarských sčítaní, ako aj skutočnosť, že ešte v roku 1946 česko-slovenská komisia pripravujúca výmenu obyvateľstva priamo v Maďarsku (aj to nie celom) napočítala 473 556 Slovákov hlásiacich sa na výmenu. K roku 1990 a 2001 sa uvádza, že skutočný počet Slovákov v Maďarsku je 70 000 [15] resp. 110 000 [17].
Zhrňujúc možno povedať, že podľa štatistík počet Slovákov v Maďarsku klesol v závislosti od zdroja z 400 000 – 500 000/ vyše 300 000/ 145 000 začiatkom 20. storočia na dnešných oficiálnych 18 000 osôb, čo je pokles počtu národnosti o 95,5 % / 94,2 % / 87,5 % za iba 80 rokov . Počet Slovákov je dnes paradoxne vyšší vo vzdialenom Srbsku či Rumunsku, hoci v týchto krajinách bolo v čase rozpadu Uhorska Slovákov podstatne menej ako v Maďarsku.
Poznámky:
- (*) Tu sa oficiálne udával „materinský jazyk“, ale tento materinský jazyk bol v úradných inštrukciách pre sčítacích komisárov definovaný de-facto ako najčastejšie používaný jazyk, jazyk, ktorým osoba hovorila „najochotnejšie“. (Nepodarilo sa zistiť, či to platí aj pre sčítanie 1930 a neskôr)
- (**) Údaje sčítania z roku 1910 (podobne z roku 1900) sú skreslené v neprospech Nemaďarov najmä v dôsledku zvláštne definovanej otázky, ktorú implementovali maďarskí sčítací komisári (pozri *), ďalej skreslenie dokazuje nesúlad čísiel s vývojom pôrodnosti a úmrtnosti jednotlivých národností [18] a demograficky nemožné prírastky maďarského obyvateľstva v jednotlivých obciach oproti predošlým sčítaniam (tzv. štatistická maďarizácia) [11].
- (***) Ak toto číslo porovnáme s údajom z roku 1941 a číslami výmeny obyvateľstva vyjde nám aj na úrovni oficiálnej štatistiky „deficit“ vo výške 22 037 Slovákov.
Známe osoby slovenského pôvodu z územia dnešného Maďarska - pred rokom 1918
- Ondrej Beňo
- Samuel Tešedík
- Ján Valašťan Dolinský
- Matej Markovič
- Samuel Mojžišovič
- Ľudovít Augustín Haan
- Sándor Petőfi (Malý Kereš, maďarský básnik slovenského pôvodu)
Známe osoby slovenského pôvodu z územia dnešného Maďarska - po roku 1918
- Gregor Papuček
- Jozef Markuš
- Juraj Antal Dolnozemský
- Ondrej Francisci
- Pavel Ondrus
- Pál Závada
- Štefan Markuš
Kultúra
- Ľudové noviny, týždenník v slovenskom jazyku
- Celoštátna slovenská samospráva Budapešť
- Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku
- Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku
- Dom slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe
- Internetový portál [19]
Školstvo
- Slovenská základná škola, materská škola a kolégium, Sarvaš [20]
- Slovenská dvojjazičná základná škola a materská škola, Slovenský Komlóš
- Všeobecná škola s vyučovacím jazykom slovenským, Nové Mesto pod Šiatrom [21]
- Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a kolégium, Békešská Čaba [22]
- Materská škola, všeobecná škola, gymnázium a kolégium s vyučovacím jazykom slovenským, Budapešť
Referencie
- ↑ Sčítanie obyvateľov v roku 2011 . . Dostupné online.
- ↑ a b Sčítanie obyvateľov v roku 2001 . . Dostupné online.
- ↑ http://slovake.eu/sk/intro/language/slovaks Zahraniční Slováci
- ↑ MRUŠKOVIČ, Vladimír. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2008. S. 53-54.
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum-Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. , STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6.
- ↑ Marko A., Martinický P.. Slovensko-maďarské vzťahy – história a súčasnosť vo faktoch.. : .
- ↑ Beksics G.. Maďarizácia a pomaďarčovanie s osobitným zreteľom na naše mestá.. : .
- ↑ Slováci v Maďarsku. Slovenský náučný slovník III., 1932.
- ↑ http://www.zsm.hu/content/view/199/ Zväs Slovákov v Maďarsku
- ↑ Bobák J.. Maďarská otázka v Česko-Slovensku 1944-1948. : .
- ↑ a b Mesároš J.. Zložité hľadanie pravdy o slovenských dejinách. : .
- ↑ Slováci v Maďarsku. Slovenský náučný slovník III., 1932.
- ↑ Krejčí O.. Geopolitics of the Central European Region. The view from Prague and Bratislava.. : s.n..
- ↑ Conférence de la paix 1919-1920. Recueil des actes de la conférence. Partie IV. s.l. : s.n..
- ↑ a b “Slovaks abroad” in: Slovakia and the Slovaks, A concise encyclopaedia.. s.l. : s.n..
- ↑ Marko A., Martinický P.. Slovensko-maďarské vzťahy – história a súčasnosť vo faktoch.. s.l. : s.n..
- ↑ Baláž C.. Slovenská republika a zahraniční Slováci. Desaťročie Slovenskej republiky, 2004.
- ↑ Deák, L.. Viedenská arbitráž 2. november 1938 Dokumenty I.. s.l. : s.n..
- ↑ Slovák v Maďarsku, Nezávislý portál www.oslovma.hu
- ↑ Základná škola Sarvaš
- ↑ Základná škola Nové Mesto pod Šiatrom
- ↑ Gymnázium, všeobecná škola a kolégium, Békéšská Čaba
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Bytostné otázky Slovákov v Maďarsku - Asimilácia
- KOKAISL, Petr, ŠTOLFOVÁ, Andrea, ZYCHOVÁ Jana, HANUŠ, Pavel a kol. Po stopách Slováků ve východní Evropě: Polsko, Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko, Chorvatsko a Černá Hora. Praha: Nostalgie, 2014. ISBN 978-80-905365-9-3
- Mapa Slovákov v Uhorsku podľa oficiálneho sčítania z roku 1891 (zdroj:Pallas Nagy Lexikon)
- Mapa Slovákov v Maďarsku
- Slováci v Maďarsku (Fotogaléria). Pestrá Evropa 2011
- Slováci v zahraničí – Diaspóra v Maďarsku.
- slovaci.hu
- Slovák v Maďarsku
- SZOBI, Pavol. Slováci na Dolnej zemi. Navýchod 4/2004
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk