Sesklo (gr.: Σέσκλο, arum. Sheshclu-čítaj Šešklu) je dedina v blízkosti gréckeho mesta Volos v kraji Tesália v Grécku. Koncom 19. stor. tu bola objavená neolitická osada, jedna z najstarších v Grécku. Prvé výskumy viedol grécky archeológ Christos Tsountas, v roku 1957 D. R. Theocharis.

Dejiny

Neolitické osídlenie v Seskle dalo pomenovanie pre najstaršiu neolotickú kultúru v Európe. Najstaršie osídlenie možno datovať do rokov 6850 +/− 660 rokov. Obyvateľstvo rozvíjalo pomerne vyspelú poľnohospodársku výrobu, vyrábalo si úžitkovú keramiku a udržiavalo kontakty s vyspelými civilizáciami Malej Ázie. Osady boli budované na vyvýšeninách v blízkosti úrodných údolí, kde pestovalo obilie a strukoviny, chovalo ovce, ošípané a psov. Drevené domy boli malé s jednou alebo dvomai izbami. V 6. tisícročí pred Kr. sa objavujú dvojposchodové domy s kamennými základmi. Okolo osady bola vybudovaná mohutná kamenná hradba. Mladšiu vrstvu kultúry Sesklo prekryla kultúra Dimini.

V 18. stor., počas Osmanskej ríše sa tu usadili aj Arumuni z dnešného Albánska a Sesklo tak patrí k jednej z mála obcí s čiastočným arumunským osídlením v okolí mesta Volos. Arumunčina je dodnes hlavným jazykom miestnych arumunských obyvateľov a ovládajú ju aj pôvodní gréckohovoraci obyvatelia.

Literatúra

• Sesklo. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 786.