Sedliacky barok je stavebný sloh ľudovej architektúry, ktorý sa uplatnil prevažne v južných Čechách počas 19. storočia. I keď vychádza z klasicistskej a barokovej architektúry, ide o celkom samostatný sloh. Objavuje sa v období, keď bol barok už históriou. Najstaršie pamiatky sedliackeho baroka pochádzajú z 20. rokov 19. storočia, vrchol dosiahol asi v 60. rokoch. Jednotlivé barokové a klasicistské, ale dokonca napríklad aj neorománske prvky používa (podobne ako iné ľudové umenie) v úplne špecifických, z hľadiska čistoty pôvodného slohu vlastne chybných kombináciách, ktoré sú však veľmi pôvabné. Od svojho vzoru si totiž požičiava v podstate len ornamentálne prvky, ale napríklad úplne ignoruje tektonické princípy klasickej barokovej architektúry.

Vyskytuje sa prevažne v oblasti Soběslavských a Zbudovských Blat, ale aj v oblasti Písku, Vodňan a Třeboňe.

Najvýraznejšie stavby sedliackeho baroka v Holašoviciach boli v roku 1998 zaradené medzi svetové kultúrne dedičstvo UNESCO.

Pozri aj

• Holašovice

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sedliacky barok

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Selské baroko na českej Wikipédii.

Externé odkazy

• Juhočeské dediny, nielen sedliacky barok

Fotogaléria