A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
SN 1006 bola najjasnejšia zaznamenaná supernova v histórii. Objavila sa v dnešnom súhvezdí Vlk 30. apríla až 1. mája roku 1006 a popísali ju pozorovatelia vo Švajčiarsku, Egypte, Iraku, Číne a Japonsku.
Historické opisy
Číňania nám zanechali najkompletnejší opis supernovy. Songši v sekciách 56 a 461 hovorí, že hviezda sa objavila 1. mája 1006 južne od súhvezdia Di, východne od Vlka a 1 stupeň západne od Kentaura. žiarila tak jasne ako Mesiac v prvej či poslednej štvrti a v noci sa dali jasne rozoznať predmety. V septembri zašla za horizont, ale v decembri sa znovu objavila. Čínsky astrológ Čou Kche-ming povedal kráľovi, že je to priaznivá hviezda, žltá farba a žiarivý jas by mohli priniesť štátu prosperitu.
Egyptský astrológ Alí bin Ridwan zanechal v komentári k Ptolemaiovmu Tetrabiblu ďalší opis supernovy. Hovorí, že objekt bol dva a pol až trikrát tak veľký ako disk Venuše a mal jednu štvrtinu jasu Mesiaca. Rovnako ako iní pozorovatelia hovorí, že hviezda bola nízko nad južným horizontom. Benediktíni v Saintgallenskom opátstve úplne potvrdili bin Ridwanove pozorovania, čo sa týka magnitúdy a polohy na oblohe. Z ďalšieho opisu mníchov, ktorí hovorili, že hviezda slabla a znovu zjasňovala, sa mnohí nazdávajú, že táto supernova bola supernova typu Ia. Niektoré iné zdroje uvádzajú, že hviezda bola taká jasná, že predmety vrhali v noci svoje tiene a bolo ju vidieť aj za denného svetla.
Zdá sa, že supernova mala dve zreteľné fázy. Prvé 3 mesiace žiarila najjasnejšie, po nich jej jas zoslabol avšak neskôr na 18 mesiacov znovu zosilnel a potom sa hviezda stratila. Väčšina astrológov si vyložila úkaz ako predzvesť vojny a hladu.
Hohokamské skalné kresby pravdepodobne tiež znázorňujú túto udalosť a sú tak prvým známym dokladom o pozorovaní tohto javu v Severnej Amerike.
Pozorovanie pozostatku supernovy v súčasnosti
Supernova zanechala po sebe len slabý zvyšok - deformovanú hmlovinu v tvare lastúry. V roku 1965 však objavili Douglas K. Milne a F. F. Gardner v rádiovej oblasti spektra kruhový výtrysk o veľkosti 30 uhlových minút blízko hviezdy Beta Lupi. V roku 1976 sa podarilo objaviť aj röntgenovú a optickú zložku. Z nedávnych meraní sa ukázalo, že rázová vlna pohybujúca sa rýchlosťou 2 800 km/s vytvorila bublinu o veľkosti 20 parsekov a tá sa nachádza asi 2 200 parsekov od Zeme. Dnes nesie objekt označenie PKS 1459-41. V samotnom strede hmloviny sa nenašiel žiadny pulzar ani čierna diera, práve tak, ako sa to od pozostatkov supernov typu Ia očakáva.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému SN 1006
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk