O opere Antonína Dvořáka pozri Rusalka (opera).

Witold Pruszkowski - Rusalky (1877). Olej na plátne 250 x 161 cm, Národné múzeum, Krakov.

Rusalka je ženská vodná bytosť v slovanskej mytológii, často sa vyskytujúca aj v ľudových rozprávkach. V mnohom pripomína nymfu, s tým rozdielom, že jej život je spätý predovšetkým s vodou. Uctievali ich východní a južní Slovania. Z Ruska je známe rozlišovanie riečnych a morských rusaliek (v Astrachánskej gubernii).

Charakteristika

Rusalky sú zakliate duše žien, ktoré spáchali samovraždu, detí, ktoré sa utopili či udusili, alebo dievčatá, ktoré zomreli pred svadbou. Zjavujú sa ako krásne a štíhle devy s dlhými, rozpustenými vlasmi, ktoré keď sú mokré, môžu nimi zaplaviť celé dediny. Keď im vlasy uschnú, strácajú Rusalky svoju silu a hynú. Krásne telo zahaľujú zelené lupene, alebo dlhé biele šaty bez pása, ktorých lesk oslepuje ľudí. Vídať ich v lesoch, na poliach a nivách, ich domovom sú však vody, v ktorých majú svoje obydlia. Zamotávajú rybárom siete, zaplavujú polia, prelamujú hrádze. Za jasných nocí vychádzajú na hladinu, sedia na mlynskom kolese, vijú vence, ktorými si zdobia hlavy, alebo skáču do vody. Ich kráľovnou je Dana. Často zvádzajú pocestných krásnym spevom a toho, kto im podľahne, stiahnu do hlbín, alebo ušteklia na smrť.

Oj beží, beží, malá dievčina,

a za ňou beží Rusalôčka:

"Ty počúvaj ma, krásna panenka!

Zahádam ti tri hádanky,

ak uhádneš - k otcovi ťa pustím,

neuhádneš - k sebe ťa vezmem:

Oj, čo rastie bez koreňa,

a čo beží bez príčiny,

a čo kvitne bez kvetu?"

Kameň rastie bez koreňa,

voda beží bez príčiny,

papraď rastie bez kvetu.

Panenka hádanku neuhádla,

Rusalka panenku ušteklila.^[1]

Uctievanie

Ich sviatkom je rusália (z lat. rosalia) (Turíce), kedy sa slávili rusalské hry.^[2] Podľa Šafárika slovo ruslo označuje riečisko, hlbinu.^[3] Slováci dodnes nazývajú svätodušné sviatky Rusadlá.^[4]

Hry rusálie prebiehali tak, že muži, ženy i dievčatá sa zhromažďovali na nočných besedách, kde spievali a tancovali. Ráno potom išli s krikom k rieke a umývali sa. Tiež bolo obvyklé prestrojovanie sa. Dievčatá vili rusalkám vence s prosbou, aby im zabezpečili milého. Ženy nechávali rusalkám na stromoch v lese kusy látky na šaty, aby si zabezpečili ich náklonnosť. Okrem vencov a látok sa im prinášalo na obetu aj jedlo.

Uctievanie je spojené s pamiatkou zosnulých a rusalky trestajú tých, ktorí v dobe svätodušných sviatkov nepamätajú na svojich predkov. Často behajú po dozrievajúcom obilí a preto sa klasy vlnia. V tomto období sa ľudia vyhýbali práci na poliach. Kto bezdôvodne trhá obilné steblá, toho rusalky potrestajú.

Rusalky v kultúre

Český hudobný skladateľ Antonín Dvořák zložil rovnomennú operu.

Referencie

1. ↑ Čubinskij PP, Trudy etnografičesko-statističeskoj ekspedicii v záp.-russkij kraj, Petrohrad, 1872, časť 1. in: Máchal, J.: Slovanské bájesloví. Vyd. Votobia, Olomouc, 1995, s. 160 (ISBN 80-85619-19-9)
2. ↑ RUSALKA. In: PROFANTOVÁ, Naďa; PROFANT, Martin. Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. 2. vyd. Praha : Libri, 2004. 259 s. ISBN 80-7277-219-8. S. 195.
3. ↑ Pavol Jozef Šafárik: O rusalkách. Časopis České Musea, 1833, str. 257—273
4. ↑ Máchal, J.: Slovanské bájesloví. Vyd. Votobia, Olomouc, 1995 (ISBN 80-85619-19-9)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rusalka

Literatúra

• Máchal, J.: Bájesloví slovanské. Vyd. Votobia, Olomouc, 1995
• Růžička, J.: Slovanské bájesloví (mythologie) pro lid českoslovanský. Kníhkupectvo R. Prombergera, 1907

Externé odkazy

• kniha o mytológii starých Slovanov, o rusalkách v 3. časti, 2. kapitole - HOSTINSKÝ, Peter Záboj. Stará vieronauka slovenská : Vek 1:kniha 1. Pešť: Minerva, 1871. 122 s. - dostupné online v Digitálnej knižnici UKB