Rečový akt je základná a najmenšia jednotka rečovej komunikácie.

Najčastejšie sa rozlišujú tieto druhy rečových aktov:

• direktívne rečové akty (hovoriaci sa snaží – akokoľvek – prinútiť počúvajúceho, aby niečo vykonal)
• komisívne rečové akty (hovoriaci sa osvedčuje, že niečo vykoná, čiže sľubuje alebo sa zaručuje)
• expresívne rečové akty (hovoriaci vyslovuje svoje city)
• deklaratívne rečové akty (výpovede hovoriaceho menia vonkajšiu situáciu, napr. sobáši, promuje a pod.)
• reprezentatívne rečové akty (hovoriaci vyjadruje svoj postoj k pravdivosti propozície, čiže tvrdí, prepokladá a podobne)

Slovesá, ktoré vyjadrujú, o aký rečový akt ide, sa volajú performatívne slovesá. Podmienky, ktorým musí rečový akt vyhovovať, aby bol úspešný, sa volajú podmienky úspešnosti.

Teória rečových aktov vychádza z Austinových, Alstonových a Searlových filozofických prác.

Rečový akt podľa Searlea je konanie usmerňované konštitutívnymi pravidlami.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.