Rastislav Káčer
slovenský diplomat
Rastislav Káčer v roku 2011
Súčasný minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Momentálne v úrade
od 13. september 2022
Premiér	Eduard Heger
Ivan Korčok
Bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Česku
V úrade 20. október 2020 – 2022
Prezident	Zuzana Čaputová
Peter Weiss[1]
Bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku
V úrade 2013 – 2018
Prezident	Andrej Kiska Ivan Gašparovič
Peter Weiss[2] Pavol Hamžík[2]
Bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Spojených štátoch
V úrade 2003 – 2008
Prezident	Ivan Gašparovič Rudolf Schuster
Martin Bútora[3] Peter Burian[3]
Biografické údaje
Narodenie	9.7.19659. júl 1965 (57 rokov) Nová Baňa, ČSSR (dnes Slovensko)
Alma mater	CHTF SVŠT
Vierovyznanie	kresťanstvo[4]
Rodina
Manželka	Otília, rod. Ďuricová 1986 – 2020
Odkazy
	Rastislav Káčer (multimediálne súbory)
Politický portál  Chemický portál  Biografický portál

Ing. Rastislav Káčer (* 9. júl 1965, Nová Baňa)^[5] je slovenský diplomat, od 20. októbra 2020 veľvyslanec Slovenskej republiky (SR) v Česku a od 13. septembra 2022 minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ako nestraník vo vláde Eduarda Hegera. Predtým pôsobil ako veľvyslanec SR v Spojených štátoch (2003 – 2008), Maďarsku (2013 – 2018) a Česku (2020 – 2022) a dlhodobo sa podieľal na úsilí o vstup SR do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Štúdium a chemická kariéra

Po vyštudovaní základnej školy v Žarnovici a Nitre (1971 – 1979) a Gymnázia Eugena Gudernu v Nitre (1979 – 1983; dnes Gymnázium, Golianova 68, Nitra) pracoval ako robotník v podniku Autobrzdy Vráble (1983 – 1984). Pôvodne plánoval štúdium medicíny, keďže aj jeho otec bol lekárom, no na lekársku fakultu sa podľa vlastných slov nedostal z ideologických dôvodov.^[6] V rokoch 1984 – 1989 absolvoval štúdium organickej chémie na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (1984 – 1989; dnes Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave) a vzápätí pracoval ako vedecký pracovník v biochemickom výskume vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby Nitra (1989 – 1991).^[6][7]

Diplomatická služba a súkromný sektor

Po Nežnej revolúcii ho zaujala možnosť štúdia medzinárodných vzťahov,^[6] preto v rokoch 1991 – 1995 študoval na Ústave medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1992 takmer nepretržite pôsobí na Ministerstve zahraničných vecí SR – v roku 1994 sa stal vedúcim oddelenia analýz odboru analýz a plánovania, v rokoch 1994 – 1998 bol prvým tajomníkom Misie SR pri NATO v Bruseli, v roku 1998 získal funkciu riaditeľa odboru analýz a plánovania a v rokoch 1999 – 2001 bol generálnym riaditeľom sekcie medzinárodných organizácií a bezpečnostnej politiky. Popri zamestnaní na rezorte zahraničia od 1. februára 2001^[8] do roku 2003 vykonával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR,^[7] kde sa podieľal na rokovaniach o vstupe Slovenska do NATO.^[9]

V rokoch 2003 – 2008 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR vo Washingtone, D. C.. V rokoch 2008 – 2012 pôsobil v súkromnej konzultačnej spoločnosti FIPRA Slovakia, s.r.o. Okrem toho v tomto období zastával funkciu prezidenta a predsedu správnej rady Slovenskej atlantickej komisie (2008) a post viceprezidenta medzinárodnej mimovládnej Asociácie Atlantickej zmluvy v Bruseli (2007 – 2011). Spoluzaložil a predsedal (neskôr už len ako čestný predseda) občianskemu združeniu GLOBSEC^[9][10] (2008 – 2020).^[7]

V rokoch 2013 – 2018 opätovne pôsobil v slovenskej zahraničnej službe ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti.^[7] Následne sa znovu začal angažovať v súkromnom sektore, keď 25. augusta 2018 založil spoločnosť RK Strategies s.r.o., ktorej bol konateľom (do 3. novembra 2020) a jediným spoločníkom (do 28. júna 2022).^[11]

20. októbra 2020 ho prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Prahe,^[12] pričom nasledujúci deň v Prahe odovzdal poverovacie listiny.^[13] Podľa Denníka N o jeho vymenovaní rozhodla vláda SR v utajovanom režime začiatkom júla 2020.^[14]

Ministerská činnosť

Vládna kríza spôsobená pretrvávajúcimi nezhodami medzi predsedom hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ministrom financií Igorom Matovičom a predsedom strany Sloboda a Solidarita (SaS), ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom sa skončila odchodom SaS z vlády. 13. septembra 2022 prezidentka SR Z. Čaputová prijala demisiu odchádzajúcich ministrov, nominantov SaS, a zároveň do funkcie vymenovala nových ministrov navrhnutých predsedom vlády Eduardom Hegerom (OĽaNO), okrem iných aj R. Káčera za ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.^[15][16][17]

S ponukou stať sa ministrom zahraničia v menšinovej vláde ho v mene premiéra oslovil minister obrany Jaroslav Naď zhruba v polovici augusta 2022, čo Káčer hneď prijal. Podľa vlastných slov tak učinil kvôli zabezpečeniu kontinuity zahraničnej politiky v otázke podpory Ukrajiny, udržania jednoty Európskej únie a riešenia energetickej krízy.^[4] Informáciu o tom, že Káčer dostal ponuku nahradiť odchádzajúceho ministra zahraničia Ivana Korčoka medializoval Denník N už 6. septembra 2022.^[18]

Politické postoje

Podstatnú časť svojej kariéry venoval úsiliu o vstup Slovenska do NATO, preto je prirodzené, že euroatlantickú integráciu Slovenska pokladá za kľúčovú pre normálny vývoj štátu.^[19][20] Zároveň opakovane a otvorene kritizoval politiku maďarského premiéra Viktora Orbána^[21] a ruského prezidenta Vladimira Putina.^[18][10] Odsudzujúc ruskú inváziu na Ukrajinu (2022),^[20][22] kladne zhodnotil darovanie slovenských protilietadlových a protiraketových systémov S-300 Ukrajine^[23] a ostro skritizoval bývalého predsedu vlády, predsedu opozičnej strany SMER – sociálna demokracia (SMER-SD) Roberta Fica za šírenie prokremeľských názorov.^[24] Považuje za nutné udržať medzinárodné sankcie voči Rusku dokiaľ Rusko neopustí územie Ukrajiny vrátane Krymu.^[4]

Z hľadiska vlastného politického presvedčenia sa pokladá za liberálneho konzervatívca (tzn. konzervatívca „typu klasických európskych ľudovcov z EPP , teda západoeurópskeho konzervatívneho typu“), prirovnávajúc sa k mainstreamovému krídlu Kresťanskodemokratickej únie Nemecka.^[4]

V otázke ľudských práv pokladá za potrebné garantovanie rovnakých občianskych práv a služieb štátu pre LGBT osoby na Slovensku,^[19] pričom do širšieho mediálneho povedomia sa dostal keď dal v roku 2016 na zábradlie balkóna veľvyslanectva v Budapešti vyvesiť dúhovú vlajku ako „gesto akceptácie inakosti“.^[4][10] Pri problematike zákonnej úpravy interrupcií zastáva status quo.^[4]

Kritika a kontroverzie

Kritika za vyvesenie dúhovej vlajky

Keď veľvyslanec R. Káčer nechal na zábradlie balkóna veľvyslanectva v Budapešti vyvesiť dúhovú vlajku v čase budapeštianskeho dúhového pochodu (2. júla 2016),^[25] kriticky na to reagovali okrem iných vtedajší predseda vlády SR Robert Fico (SMER-SD) či predseda Národnej rady SR (NR SR) Andrej Danko (Slovenská národná strana), ktorý dokonca vyzval Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR), aby veľvyslanca stiahlo. R. Káčer sa týmto krokom podľa MZVEZ SR pripojil k spoločnej akcii ďalších 30 veľvyslanectiev v Budapešti. Avšak keďže túto aktivitu predtým nekonzultoval s ministerstvom, minister Miroslav Lajčák ho upozornil na to, že „zastupiteľský úrad Slovenskej republiky ako oficiálna štátna inštitúcia nemôže autonómne rozhodovať o akýchkoľvek aktivitách s politickým dosahom“.^[26][27]

Kritika za výroky o vláde Viktora Orbána

R. Káčer je dlhodobým kritikom politiky predsedu vlády Maďarska Viktora Orbána,^[21] za čo naňho viackrát dopadla kritika od maďarských politikov a médií.^[28]

Kontroverzie vyvolal výrok R. Káčera v relácii Na telo Televízie Markíza zo 7. februára 2023, kde odpovedal na otázku, či je maďarská politika v priebehu desiatich rokov schopná dopracovať sa do stavu nejakých územných nárokov na Slovensko, slovami: „Prečo desiatich rokov? Keby bol býval Vladimir Putin úspešnejší a dneska ho máme na východných hraniciach, myslím si, že takýmto nárokom by sme už priamo čelili dnes, bohužiaľ.“^[29]

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si v reakcii na tento výrok predvolalo slovenského veľvyslanca v Budapešti.^[30][31] Predseda vládneho hnutia OĽaNO a poslanec NR SR Igor Matovič spolu s ďalším poslancom strany Györgym Gyimesim na tlačovej konferencii 8. februára Káčerov výrok skritizovali a vyzvali ho, aby sa ospravedlnil,^[32] čo R. Káčer odmietol učiniť, zdôrazňujúc: „Nekritizujem Maďarov Je to kritika konkrétnej politiky“.^[33][34][35] I. Matovič a G. Gyimesi preto 9. februára opäť zvolali tlačovú konferenciu,^[36] na ktorej vyzvali prezidentu Z. Čaputovú, aby R. Káčera „stiahla“ z funkcie ministra zahraničných vecí.^[32] Hovorca prezidentky Martin Strižinec reagoval tým, že „ odvolanej vláde prezidentka odoberá poverenie ministra na návrh premiéra“, pričom takéto výzvy pokladá „za súčasť začínajúcej sa predvolebnej kampani“ a „samotný výrok ministra považuje za nešťastne sformulovaný“.^[37] Poverený predseda vlády E. Heger ale vyjadril ministrovi R. Káčerovi podporu.^[38]

Z nepolitikov označili Káčerov výrok za neprimeraný komentátor Denníka N Marián Leško,^[39] redaktor Denníka N Zoltán Szalay^[40] či komentátor Konzervatívneho denníka Postoj Lukáš Krivošík,^[41] zároveň ale nesúhlasia aj s prístupom I. Matoviča a G. Gyimesiho.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rastislav Káčer

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna webová stránka ministra Rastislava Káčera
• Články týkajúce sa Rastislava Káčera na portáli teraz.sk TASR