Rastislav Glebovič (po bielorusky: Расьціслаў Глебавіч) (* 1090 - † 1161/1162), minské (1140 - 1151 a 1158 - 1161/1162) a polacké knieža (1151 - 1158), syn minského kniežaťa Gleba Vseslaviča (1101 - 1119) prvého panovníka v Minskom kniežatstve.

Počas svojej vlády sa snažil o osamostatnenie Minska od Polackého kniežatstva. Po uväznení Ragnvalda III. minskými kniežatami, ho v roku 1151 Polačania zvolili za polacké knieža. Minské kniežatstvo v tom čase zdedil jeho brat Volodar Glebovič. Dňa 23. októbra 1157 na základe podpisu mierovej zmluvy medzi Dánskom a Minským kniežatstvom sa jeho príbuzná Sofia Volodarovna (dcéra Volodara Gleboviča) vydala za dánskeho kráľa Waldemara I..

V roku 1158 zaútočil na Druck, aby pomstil obyvateľstvo, ktoré vyhnalo odtiaľ jeho syna Gleba Rastislaviča. Mesto sa mu však nepodarilo obsadiť, pretože jeho bratia podpísali mier s Ragnvaldom III.. Navyše, v tom istom roku (1158) ho chceli polačania zavraždiť, svoj úmysel však zmiernili (zbavili ho vlády) a poslali ho do Minského kniežatstva, kde vládol do svojej smrti. Na prázdny polacký trón 8. júla 1158 opätovne zvolili Ragnvalda III.. Ten však s pomocou smolenských kniežat získal mesto Zaslavľ a po neúspešnom desaťmesačnom obliehaní Minsku podpísal s Rastislavom Glebovičom mierovú zmluvu.

Opäť však medzi Rastislavom Glebovičom a Ragnvaldom III. nastalo obdobie vojen. Hoci sa Ragnvaldovi III. spočiatku darilo, keď v roku 1160 počas výpravy na Minsk vyslobodil niekoľko svojich ľudí z väzenia a vrátil im majetky. V roku 1161 však z nepochopiteľných dôvodov znova vyprovokoval vojnu, ktorá bola preňho osudnou.

V roku 1162 Rastislav Glebovič umrel a minským kniežaťom sa stal Volodar Glebovič (1151 - 1158 a 1162).

Deti

• Gleb Rastislavič - knieža Minského kniežatstva

Zdroj

• Alexejev L. V.: Polacká zem // Staroruské kniežatstvá X-XII storočí. Moskva. 1975.
• Zagaruľski E. M.: Západná Rus: ІХ–ХІІІ storočí. Minsk. 1998.