Ranokresťanské pamiatky v Ravenne*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Štát	Taliansko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	i, ii, iii, iv
Identifikačné č.	788
Región**	Európa a Severná Amerika
História zápisu
Zápis	1996  (20. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Ranokresťanské pamiatky v Ravenne (angl. Early Christian Monuments of Ravenna) je názov súboru kultúrnych pamiatok v talianskom meste Ravenna, ktorý bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako kultúrne dedičstvo v roku 1996. Ravenna bola hlavným mestom Západorímskej ríše v 5. storočí a potom Ostrogótskeho kráľovstva a Ravennského exarchátu až do 8. storočia. Ravenna má jedinečnú zbierku ranokresťanských stavieb a mozaík. Všetky pamiatky boli postavené v 5. a 6. storočí. Vykazujú vynikajúce umelecké schopnosti vrátane nádhernej zmesi grécko-rímskej tradície, kresťanskej ikonografie, orientálnych a západných štýlov.^[1][2]

Zoznam súborov v lokalite Ranokresťanské pamiatky v Ravenne

Mauzóleum Gally Placidie

Mauzóleum Gally Placidie je ranokresťanské mauzóleum z 5. storočia. Ide o jeden z najvzácnejších príkladov ranokresťanskej architektúry. Napriek všeobecnému názvu nebola v mauzóleu pochovaná cisárovná Galla Placidia, čo je mylná predstava pochádzajúca z 13. storočia. Cisárovná zomrela a bola pochovaná v Ríme pravdepodobne po boku Honoria v Honoriovom mauzóleu pri Starej Bazilike svätého Petra. Mauzóleum bolo postavené v rokoch 425 – 450. Pôdorys má tvar gréckeho kríža a je postavený z tehál. Nad krížením sa nachádza malá štvoruholníková veža, ktorá ukrýva lunetovú klenbu. Z dôvodu poklesu je stavba čiastočne pod úrovňou terénu. Interiér je bohato zdobený. Spodná časť je obložená panelmi zo žltého mramoru a zvyšok je celý pokrytý mozaikami. Uprostred klenby sa nachádza zlatý latinský kríž obklopený zlatými hviezdami na tmavomodrom pozadí. V rohoch stredovej mozaiky sa nachádzajú symboly štyroch evanjelistov. Steny zdobia rôzne scény, najmä mučeníctvo svätého Vavrinca na stene otočenej k dverám. Na lunete nad vchodom je zobrazený Dobrý pastier, ktorý sedí na skale na lúke s ovcami a skalnatým pozadím. Je to najstaršia a najlepšie zachovaná pamiatka mauzólea s mozaikami a zároveň jedna z umelecky najdokonalejších. Predstavuje dokonalú kombináciu helenisticko-rímskej umeleckej tradície a ranokresťanskej ikonografie.^{[3][4][5][6][7]}

• Mauzóleum Gally Placidie
• 

  Pohľad na Mauzóleum Gally Placidie.

• 

  Mozaika lunetovej klenby nad krížením stavby.

• 

  Interiér a pohľad na mozaiku v klenbe mauzólea.

• 

  Údajný sarkofág Gally Placidie.

• 

  Mozaika Dobrého pastiera.

Baptistérium ortodoxných

Bližšie informácie v hlavnom článku: Baptistérium ortodoxných

Baptistérium ortodoxných je oktogonálne ranokresťanske baptistérium z 5. storočia. Ide o jeden z najvzácnejších príkladov ranokresťanskej architektúry. S výstavbou sa začalo okolo roku 400 ale podarilo sa ho dokončiť až koncom 5. storočia. Pôvodne bolo súčasťou baziliky, ktorá bola zbúraná v roku 1734. Ide o najstaršiu zachovanú stavbu v Ravenne, ktoré bolo čiastočne postavené na základoch rímskych kúpeľov. Nazýva sa tiež ako baptistérium ortodoxných, aby sa odlíšilo od baptistéria ariánov postaveného na príkaz ostrogótskeho kráľa Teodoricha I. asi o 50 rokov neskôr. Výstavbu inicioval biskup Ursus na konci 4. storočia alebo na začiatku 5. storočia. Stavbu dokončil až biskup Neon na konci 5. storočia, kedy bola zhotovená mozaiková výzdoba baptistéria. Pôdorys má tvar osemuholníka a je postavený z tehál. Na prízemí je priestor rozšírený o štyri oblúkové niky, členené do dvoch radov oblúkov dvíhajúcich sa k veľkej kupole, ktorá bola dokončená v roku 450. Veľká stredová mozaika v kupole zobrazuje Kristov krst Jánom Krstiteľom v rieke Jordán. Stredovú mozaiku obkolesuje procesia dvanástich apoštolov v dvoch smeroch, končiac stretnutím svätého Petra so svätým Pavlom. Okolo procesii apoštolov sa nachádzajú architektonické scény, ktoré narážajú na Sväté mesto. Tambur kupoly imituje galériu postáv obkolesujúci priestor baptistéria, každý výklenok obsahuje postavu svätca alebo proroka. V dolnej zóne sa nachádzajú scény z evanjelií. Podľa vyhodnotenia ICOMOS ide o najkvalitnejší a najúplnejší dochovaný príklad ranokresťanského baptistéria, ktorý zachováva plynulosť zobrazenia ľudskej postavy odvodenej z grécko-rímskeho umenia.^{[8][9][3][10]}

• Baptistérium ortodoxných
• 

  Pohľad na Baptistérium ortodoxných.

• 

  Baptistérium ortodoxných.

• 

  Mozaika Kristovho krstu Jánom Krstiteľom v rieke Jordán v kupole baptistéria.

• 

  Interiér baptistéria.

• 

  Detail mozaiky Kristovho krstu.

• 

  Krstiteľnica v baptistériu.

Bazilika Sant'Apollinare Nuovo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bazilika Sant'Apollinare Nuovo

Bazilika Sant'Apollinare Nuovo je ranokresťanský chrám bazilkálneho typu zo 6. storočia. Baziliku postavil ostrogótsky kráľ Theodorich I., ako svoju palácovú kaplnku v prvej štvrtine 6. storočia. Tento ariánsky chrám bol pôvodne zasvätený v roku 504 Kristovi Vykupiteľovi a v roku 561 počas nadvlády Byzantskej ríše bol zasvätený svätému Martinovi. V polovici 9. storočia po tretíkrát zmenilo svoje patrocínium, tento raz bolo vysvätené svätému Apolinárovi, prvému ravennskému biskupovi. Podľa legendy pápež Gregor Veľký nariadil, aby boli mozaiky v kostole začiernené, pretože ich zlatá farby odvracala veriacich od modlitieb. Bazilika bola znovu zasvätená v roku 856, keď z Baziliky Sant'Apollinare v Classe boli prenesené ostatky svätého Apollinára kvôli hrozbe, ktorú predstavovali časté nájazdy pirátov z Jadranského mora. Chrám má jednoduchú fasádu z tehál. V priebehu storočí od pôvodnej stavby došlo k rôznym zmenám. Interiér musel byť spočiatku celý vyzdobený mozaikami a nástennými maľbami, ale veľa z nich zmizlo počas rekonštrukčných prác v 16. storočí. V súčasnosti mozaiky pokrývajú dve bočné steny a apsidu. Na bočných stenách v strednom páse nad stĺpmi je vyobrazená procesia mučeníkov a panien, stred tvoria mužské postavy v bielom odeve pravdepodobne proroci. Ďalej sú tam vyobrazené Kristove zázraky. V hornom páse sú mozaiky vytvorené v tradičnom rímskom štýle, zatiaľ čo mozaiky v strednom páse majú silný byzantský vplyv. Exteriér aj interiér baziliky graficky ilustruje spojenie medzi západným a východným štýlom, ktoré je charakteristické pre 6. storočie. Toto je jedna z najdôležitejších budov z tohto obdobia zásadného kultúrneho významu v európskom náboženskom umení. Apsida a átrium prešli v rôznych obdobiach modernizáciou, ktorá sa začala v 6. storočí ničením arianskych mozaík, ktoré vyjadrovali oslavu ostrogótskeho kráľa Theodoricha I.. Na niektorých stĺpoch sú vyobrazenia ramien a rúk, ktoré boli v minulosti časťou postav, ktoré kedysi predstavovali modliacich sa Gótov alebo Theodorikov dvor. Tieto postavy boli zničené počas nadvlády Byzantskej ríše.^[3][11][12]

• Bazilika Sant'Apollinare Nuovo
• 

  Pohľad na Baziliku Sant'Apollinare Nuovo.

• 

  Interiér baziliky.

• 

  Stĺporadie baziliky.

• 

  Mozaika panoráma severná stena.

• 

  Mozaika panoráma južná stena.

• 

  Predpokladaná mozaika ostorgótského kráľa Theodoricha I., nápis Justinián bol pridaný neskôr.

Baptistérium ariánov

Bližšie informácie v hlavnom článku: Baptistérium ariánov

Baptistérium ariánov je oktogonálne ranokresťanske baptistérium zo 6. storočia. Postavil ho ostrogótsky kráľ Theodoricha I. medzi koncom 5. storočia a začiatkom 6. storočia súčasne s Bazilikou Sant'Apollinare Nuovo. Dnes toto baptistérium označujeme ako „ariánske“, aby sa odlíšilo od ortodoxného baptistéria, ktoré je približne o jedno storočie staršie. Po zvrhnutí ariniazmu, ako herézy v roku 561 sa stalo oratóriom Panny Márie. Pôdorys baptistéria má tvar osemuholníka a je postavený z tehál so štyrmi s vyčnievajúcimi apsidami. Exteriér je rozdelený na dve časti. Horná časť je zakončená tehlovou kupolou a na každej strane s polkruhovým oblúkom. Vnútorné steny sú dnes murované, hoci archeologický prieskum preukázal, že pôvodne boli obložené sadrou, mramorom a mozaikou. Veľká stredová mozaika v kupole zobrazuje Kristov krst Jánom Krstiteľom v rieke Jordán. Stredovú mozaiku obkolesuje procesia dvanástich apoštolov s korunami v rukách. Ikonografia mozaík je kvalitná a dôležitá v tom, že ilustruje svätú Trojicu, trochu neočakávaný prvok v umení ariánskej stavby, pretože svätá Trojica nebola v prijatá v učení arianizmu.^[3][13]

• Baptistérium ariánov
• 

  Pohľad na Baptistérium ariánov.

• 

  Baptistérium ariánov.

• 

  Interiér baptistéria.

• 

  Mozaika Kristovho krstu v rieke Jordán v kupole baptistéria.

• 

  Detail mozaiky Kristovho krstu.

• 

  Detail mozaiky Kristovho krstu.

Arcibiskupská kaplnka

Bližšie informácie v hlavnom článku: Arcibiskupská kaplnka

Arcibiskupská kaplnka je kaplnka na prvom poschodí biskupského paláca. Bolo to súkromné oratórium trinitárnych biskupov z prelomu 6. storočia. Aj keď sa kaplnka bežne pripisuje svätému Petrovi Chrysológovi, arcibiskupovi v Ravenne v rokoch 433 – 450, v skutočnosti ju postavil arcibiskup Peter II. krátko po tom, ako sa stal arcibiskupom v roku 495. Kaplnka bola pôvodne zasvätená Kristovi a neskôr svätému Ondrejovi. Pôdorys má v tvar gréckeho kríža s jednou apsidou na východe. Apsida je klenutá krížovou klenbou a pred ňou je obdĺžniková predsieň. Spodná časť stien je pokrytá mramorom a mozaikami. V 16. storočí boli niektoré mozaiky nahradené maľbami od Luca Longhiho. Luneta nad dverami predsiene zobrazuje Krista ako bojovníka na zlatom pozadí. Na valenej klenbe je zobrazená mriežka z bielych ľalií a roziet, čiastočne je domaľovaná temperami, ktorá v komorách pôsobí dojmom vzdušnej pergoly s vtákmi a zvieratami. Na vrchole klenby sa nachádzajú Kristove iniciály tzv. chiró, podporeným štyrmi anjelmi so zdvihnutými rukami. Podľa hodnotenia ICOMOS tejto významnej stavby spočíva v tom, že je to jediné ranokresťanské súkromné oratórium, ktoré prežilo až do súčasnosti. Jeho ikonografia je dôležitá aj z dôvodu jej silnej protiariánskej symboliky.^[3][14][15]

• Arcibiskupská kaplnka
• 

  Luneta nad dverami predsiene zobrazuje Krista ako bojovníka na zlatom pozadí.

• 

  Výzdoba klenby.

• 

  Nastená maľba Nanebovstúpenie Pána.

• 

  Nastená maľba Snímanie s kríža.

• 

  Detail nástennej maľby.

• 

  Nápis na lutnete.

Theodorichovo mauzóleum

Bližšie informácie v hlavnom článku: Theodorichovo mauzóleum

Theodorichovo mauzóleum je ranostredoveké mauzóleum na okraji Ravenny. Bolo postavené v roku 526 ako hrobka ostrogótského kráľa Theodoricha I. pred mestskými hradbami na gótskom pohrebisku. Jeho pozostatky boli odstránené, po Justiniánovom edikte ktorý odsúdil ariánstvo v roku 561, počas byzantskej nadvlády, kedy sa mauzóleum zmenilo na kresťanskou modlitebňu. Neskôr bolo čiastočne zaplavené bahnom z neďalekej rieky Badareno až do 19. storočia. Na rozdiel od iných ranokresťanských budov v Ravenne bolo mauzóleum postavené zo starostlivo opracovaných kamenných blokov dovezených z Istrie bez malty, ale spojenými železnými svorkami. Súčasnou podobu tvoria dve desaťuholníkové poschodia s výklenkom a malým oknom na každej strane. Horné poschodie je menšie, desaťhranné nad úrovňou prekladov dverí a potom kruhové. Je prevýšený rímsou a zdobeným vlysom, charakteristickým prvkom gótskeho umenia. Kupola je vytesaná z jediného 30 t bloku kameňa s priemerom 10 m. Výklenok vedie dole do miestnosti, ktorá pravdepodobne slúžila ako kaplnka pre pohrebné liturgie. Schodiskom potom vedie do horného poschodia. Uprostred mauzólea sa nachádza oválny porfyrový sarkofág do ktorého bol Theodorich I. uložený po smrti. Podľa hodnotenia ICOMOS stavba nevychádza z rímskej alebo byzantskej architektúry, aj keď využíva stavebnú techniku zvanú opus quadratum. Je to jedinečný dochovaný príklad hrobky ostrogótskeho kráľa z tohto obdobia.^[3][16][17]

• Theodorichovo mauzóleum
• 

  Pohľa na Theoderichovo mauzóleum.

• 

  Vstup do mauzólea.

• 

  Miestnosť pravdepodobne slúžila ako kaplnka pre pohrebné liturgie.

• 

  Strop mauzólea.

• 

  Uprostred mauzólea sa nachádza porfyrový sarkofág kde mal byť po smrti uložený Theoderich I.

• 

  Porfyrový sarkofág Theodericha I.

Bazilika San Vitale

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bazilika San Vitale

Bazilika San Vitale^[18] je oktogonálny ranokresťanský chrám zo 6. storočia. Ide o jeden z najvzácnejších príkladov ranokresťanskej a byzantskej architektúry v západnej Európe, s typickým centrálnym pôdorysom osemuholníka s kupolou nesenou ôsmimi stĺpmi a s priľahlými poschodovými galériami, ktorá sa stala vzorom pre cisársku palatínsku kaplnku v Aachene. Chrám San Vitale je jedným z väčších chrámov z obdobia cisára Justiniána I., ktorý prežil prakticky neporušený až do súčasnosti. Ďalej sa predpokladá, že odráža štýl Chrysotriklinia cisárskeho Veľkého paláca z ktorého sa vôbec nič nezachovalo. Otvory horného poschodia sú členené trojoblúkovými arkádami. A pozdĺžny chór sa nachádza na východe. Na protiľahlých stranách chóru sa nachádzajú známe mozaiky, ktoré zdobia vnútorné steny a stropy s vyobrazením cisára Justiniána I. a jeho manželky Theodory v sprievode ich družín a postavami zo Starého a Nového zákona, boli silne ovplyvnené remeselnou prácou na chrámoch v Konštantínopole. Obzvlášť zaujímavé sú mozaiky na strope chóru, ktoré znázorňujú Božieho Baránka medzi rastlinami a zvieratami. Avšak fresky vo vnútri chrámu pochádzajú z baroka, vytvorené boli v rokoch 1778 – 1782.^[19][20] Chrám bol rozšíreným systémom Chrámu svätého Sergia a Bakcha, i keď niektorí odborníci tvrdia v ňom vidia svojbytnú architektúru, ktorá je prvým dokladom západoeurópskej architektúry ranného stredoveku.^[21] Stavba chrámu bola započatá v roku 526 na príkaz ravennského biskupa Ekklésia (lat. Ecclesius) počas vlády ostrogótskej kráľovnej Amalaswinthy a vysvätený bol v roku 547. Chrám bol zasvätený mučeníkovi svätému Vitálovi Milánskemu, ktorý bol zároveň aj patrónom mesta. Ravenna bola predtým hlavným mestom Západorímskej ríše a hlavným mestom Ostrogótskeho kráľovstva. Výstavba chrámu predznamenala zvýšený záujem Byzantskej ríše o túto oblasť, ktorá vyvrcholila krátko na to zriadením Ravennského exarchátu, bol administratívnou jednotkou Byzantskej ríše na Apeninskom polostrove, na obranu proti rozpínavosti Longobardov. V roku 1960 udelil pápež Ján XXIII. chrámu, ako výnimočnej cirkevnej stavbe historického a cirkevného významu, čestný titul bazilika minor.^[19][20][22]

• Bazilika San Vitale
• 

  Pohľad na Baziliku San Vitale.

• 

  Barokový portál baziliky.

• 

  Interiér baziliky.

• 

  Mozaiková výzdoba chóru a apsidy baziliky.

• 

  Mozaika cisár Justinián I. so sprievodom.

• 

  Mozaika cisárovná Theodora so sprievodom.

• 

  Mozaiková výzdoba klenby chóru.

• 

  Mozaiková výzdoba víťazného oblúka.

• 

  Mozaiková výzdoba arkatúry, Obetovanie Izáka.

• 

  Mozaiková výzdoba arkatúry, Obetovanie Ábela a Melchizedecha.

• 

  Hlavice stĺpov.

• 

  Barokové fresky v kupole.

Bazilika San Apollinare v Classe

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bazilika San Apollinare v Classe

Bazilika San Apollinare v Classe je ranokresťanský chrám bazilikálneho typu z prvej polovici 6. storočia. Chrám postavili na príkaz ravennského biskupa Ursicinusa. V priebehu storočí došlo k rôznym zmenám. Nartex sa napája na fasádu stavby a na bokoch nartexu sa nachádzajú dve obdĺžnikové veže z ktorých sa zachovala iba jedna. Pred bazilikou sa nachádzalo átrium, ktoré bolo postavené na pohrebisku z 2. a 3. storočia, kde bol aj pochovaný prvý ravennský biskup svätý Apolinár. Interiér musel byť spočiatku celý vyzdobený mozaikami z ktorých prežili iba fragmenty. Pôvodná podlaha bola vyzdobená mozaikou s geometrickými vzormi. Bočné steny boli kedysi obložené mramorovým obkladom, ktorý bol začiatkom 15. storočia odstránený a bol použitý pravdepodobne v inom kostole v Riminách. Záver je ukončený polkruhovou apsidou, ktorú lemujú dve malé miestnosti. Apsida a víťazný oblúk sú vyzdobené mozaikou, prvá pochádza z polovice 6. storočia a druhá z rôznych období medzi 6. a 12. storočím. Mozaika v konche apsidy zobrazuje Božiu ruku vychádzajúcej zo štylizovaných oblakov, zatiaľ čo postavy Mojžiša a Eliáša sú čiastočne zakrytí oblakmi. V strede sa nachádza zlatý latinský kríž obklopený zlatými hviezdami na tmavomodrom pozadí s drahokamami v strede ktorého je obraz Krista v podobe Premenenia Pána. Pod krížom sa nachádza postava svätého Apolinára v orantskej póze okolo sa nachádza štylistická vidiecka krajina. Nad apsidou sa nachádza mozaikový medailón Krista ako Pantokratora a po stranách sa nachádzajú symboly štyroch evanjelistov. Pod Kristom je pás na ktorom sú zobrazených dvanásť oviec, symbolizujúcich dvanástich apoštolov, vychádzajúcich z dverí Jeruzalema a Betlehema. Bazilika Sant'Apollinare v Classe je vynikajúcim príkladom ranokresťanskej baziliky v čistote a jednoduchosti jej štýlu a využitia priestoru a v honosnej povahe jej výzdoby.^[22][23][24]

• Bazilika Sant' Apollinare v Classe
• 

  Pohľad na Baziliku San Apollinare v Classe.

• 

  Interiér baziliky.

• 

  Mozaiková výzdoba apsidy.

• 

  Bočná loď baziliky.

• 

  Hlavica stĺpu.

• 

  Sarkofág v bazilike.

Referencie

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

• BOVINI, Giuseppe. Ravenna Art and History. s.l. : Longo Press, 1992. ISBN 88-8063-085-7.
• DE LA FERTÉ, Étienne Coche. Byzantinische Kunst (= Ars antiqua. Serie 3, 1). Freiburg im Breisgau : s.n., 1982. ISBN 3-451-19401-5.
• DRESKEN-WEILAND, Jutta. Die frühchristlichen Mosaiken von Ravenna – Bild und Bedeutung. Regensburg : Schnell & Steiner, 2016. ISBN 978-3-7954-3024-5.
• FIORENTINI, Isotta; ORIOL, Piero. S. Apollinare Nuovo. I Mosaici di Teodorico. s.l. : Faenza, 2000. ISBN 88-8152-071-0.
• JÄGGI, Carola. Ravenna. Kunst und Kultur einer spätantiken Residenzstadt. Die Bauten und Mosaiken des 5. und 6. Jahrhunderts. Regensburg : Schnell und Steiner, 2013. ISBN 978-3-7954-2774-0.
• KAUFFMANN, Georg. Emilia-Romagna, Marken, Umbrien. Baudenkmäler und Museen (= Reclams Kunstführer Italien. 4 = Reclams Universal-Bibliothek. 10206). Stuttgart : Reclam, 1987. ISBN 3-15-010206-5.
• RASCH, Jürgen. Die Kuppel in der römischen Architektur. Entwicklung, Formgebung, Konstruktion. Zväzok 15. s.l. : s.n., 1985. In: Architectura.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Ranokresťanské pamiatky v Ravenne