Rakovec nad Ondavou
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Michalovce
Región	Zemplín
Vodný tok	Ondava
Nadmorská výška	146 m n. m.
Súradnice	48°46′15″S 21°47′00″V / 48,770833°S 21,783333°V / 48.770833; 21.783333
Rozloha	15,22 km² (1 522 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 012 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	66,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1252
Starosta	Peter Olejník[3] (HLAS-SD, SMER-SD)
PSČ	072 03
ŠÚJ	522996
EČV (do r. 2022)	MI
Tel. predvoľba	+421-56
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: rakovecnadondavou.ocu.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Rakovec nad Ondavou je obec na Slovensku v okrese Michalovce.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1252. Po neúrode v roku 1830 postihla v roku 1831 obec cholera. V obci bola od 25. júla do 20. augusta. V Rakovci na ňu zomrelo 100 ľudí (matrika zomrelých uvádza ich počty: gréckokatolíkov 84, rímskokatolíkov 14, židov 2).^[4] Táto epidémia podnietila na Zemplíne vypuknutie známeho roľníckeho povstania.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Sirmaiovská kúria, jednopodlažná klasicistická stavba z druhej polovice 18. storočia. Úpravami prešla v roku 1995.^[5] Stavbe dominuje trojosový rizalit. Fasády sú členené okennými osami so šambránami pretiahnutými na celú výšku objektu. Pri kúrii sa nachádza anglický park.^[6]
• Biordiho kúria, jednopodlažná klasicistická stavba z druhej polovice 18. storočia. História kúrie pochádza z roku 1851. V roku 1956 bol Okresným národným výborom v Michalovciach zriadený ako Domov dôchodcov. Od roku 1962 celý objekt slúži ako Domov sociálnych služieb.^[7]

• Gréckokatolícky kostol ochrany Presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1760.^[8] Chrám má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Veža členená lizénami je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.
• V tejto obci sa v roku 1857 narodil Štefan Miklósy^[9] (vlastným menom Štefan Mikloš), prvý biskup Hajdúdorožskej eparchie, v súčasnosti povýšená na archieparchiu siu iuris (dnešné Maďarsko).^[10]
• Nový Gréckokatolícky chrám zasvätený rovnakému patriocíniu ako starší chrám - Ochrane Presvätej Bohorodičky (cirkevnoslovansky Pokrov). Nový chrám bol dokončený v roku 2001 a vysvätení košickým eparchom, biskupom Milanom Chauturom. Stavba chrámu predstavuje modernú byzantskú architektúru a vyznačuje sa na svoju dobu jedinečným dvanásťuholným pôdorysom stavby.
• V obci sa nachádza druhý najstarší dub (dub letný - Quercus robur L.) na Slovensku. Výškou takmer 30 metrov a vekom viac ako 550 rokov patrí k najstarším na území Slovensko a podkarpatského oblúka. V 90. rokoch bol obvod duba spevnený betónom na mieste kde kedysi zasiahol do duba blesk a spôsobil jeho požiar. Zaujímavosťou je, že v katastri obce sa nachádza viacero stromov, ktorých vek dosahuje stovky rokov.^[11]
• Rímskokatolícky kostol sv. Joachima a Anny, ktorý v roku 1999 posvätil Alojz Tkáč.^[12]

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce

Zdrojeupraviť | upraviť zdroj

• Kizling, Ján: Nižný Hrabovec 1357-1997. Hencovce : obecné zastupiteľstvo obce Nižný Hrabovec, 1997. 80 s.
• Prof. Žeňuch DrSc., PhDr. Peter: Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska : Slziaci klokočovský obraz Patrónky Zemplína, 2020. 94 - 95 s.

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.