Štruktúrny vzorec psilocybínu

Psilocybín (N-N-dimetyl-4-fosforyloxy-tryptamín) je alkaloid, ktorý sa prirodzene vyskytuje vo viac ako 200 druhoch húb. Najpotentnejšie druhy pochádzajú z rodu holohlavec (lat. Psilocybe) napríklad Psilocybe cubensis, Psilocybe semilanceata alebo Psilocybe cyanescens, avšak psilocybín bol izolovaný aj z iných rodov húb, napr. zvoncovec (lat. Panaeolus), vláknica (lat. Inocybe) a iné.^[1]

Holohlavec končistý (huba z rodu Psilocybe)

Psilocybín je prekurzorom psilocínu, ktorý vzniká v tele defosforyláciou psilocybínu.^[2] Psilocín sa viaže na serotonínové receptory a účinkuje ako psychoaktívna, halucinogénna droga. Jej účinky sú podobné psychoaktívnym látkam ako je LSD, meskalín a dimetyltryptamín. Medzi účinky týchto látok patrí eufória, zmeny vnímania a myslenia, transcendentálne zážitky, ale môžu zahŕňať aj nežiadúce účinky ako podráždenosť, úzkosť a nauzea. V tele sa degraduje prostredníctvom enzýmu monoamínoxidázy (MAO). Inhibítory tohto enzýmu (mnohé lieky) umocňujú psychoaktívne účinky psilocybínu (psilocínu) až dvojnásobne.Toxicita psilocybínu je nízka.^[3]

Po prvýkrát (1958) ju izoloval chemik Albert Hofmann, potom čo mu boli poslané vzorky týchto húb.^[4] Huby boli indiánmi po stáročia používané v rámci šamanských ceremónií a dostali názov „teonanacatl“ (mäso bohov), ktorý odkazuje na ich divinačné účinky.^[5]

Účinky

Účinky psilocybínu sú pomerne nepredvídateľné a variabilné a ako pri ostatných halucinogénoch, veľmi závisia od dávky, druhu huby, od momentálneho psychického stavu a individuálnej fyziológie užívateľa, od tzv. settingu. Holohlavec sa konzumuje buď sušený alebo surový, zo sušených húb sa pripravujú rôzne odvary. Nástup účinku po perorálnom užití halucinogénnych húb je zhruba po 30 – 60 minútach, typická intoxikácia trvá približne 4 – 6 hodín.^[6]

Telesné účinky

Medzi telesné účinky patria:^[7]

• rozšírenie zreníc
• zmena srdcovej frekvencie (bradykardia alebo tachykardia)
• zmeny hodnôt krvného tlaku (hypertenzia alebo hypotenzia)
• nauzea, zvracanie
• striedanie pocitov tepla a chladu
• mierny tras
• závraty / ataxia
• slabosť
• nutkanie na zívanie
• porucha koordinácie pohybov

Psychické účinky

Hlavným prejavom intoxikáciou psilocybínom je tzv. zmenený stav vedomia (z angl. altered state of consciousness). Tento stav sa dá charakterizovať ako hlboká alterácia vnímania (tak ako percepcia vonkajších podnetov, tak aj vnímanie vlastného ja), myslenia a emotivity (intenzívnejšie emočné prežívanie).^[8]

Medzi zmeny a poruchy psychických funkcií patria:^[7]

• synestézia
• zvýšená vnímavosť (napr. zosilnenie farieb)
• ilúzie (zrakové, sluchové, deformácia priestoru a i.)
• pseudohalucinácie / halucinácie (najčastejšie zrakové)
• zmena vnímania času
• zmeny emotivity (afektívna labilita, euforická / extatická / úzkostná nálada)
• introspekcia
• duchovné a mystické zážitky
• poruchy idiognózie (depersonalizácia alebo derealizácia) extatické pocity
• zmeny myslenia (napr. pocity spojenia s celým ľudstvom či s celým vesmírom)

Zriedkavejšie sa môžu dostaviť aj veľmi nepríjemné až desivé zážitky slangovo označované ako „zlý trip“ (z angl. bad trip). Medzi negatívne psychické účinky patrí nervozita, depresia, úzkosť, niekedy až panické ataky, vzácne paranoja.

Mechanizmus účinku

Za halucinogénny účinok psilocybínu je zodpovedný najmä 5-HT_2A receptor a predpokladá sa, že tento mechanizmus účinku je spoločný všetkým klasickým (tryptamínovým) halucinogénom.

Medzi hlavné mechanizmy účinku patria:

1. Inhibícia dorzálneho rapheálneho jadra väzbou na presynaptické 5-HT_1A receptory a nepriamo stimuláciou 5-HT_2A receptorov. Oba tieto mechanizmy vedú k zníženiu sérotonínergného tonu, čo umožňuje väčšie obsadenie kortikálnych 5-HT_2A receptorov halucinogénmi.^[9]
2. Aktivácia 5-HT_2A receptorov na GABAergných interneurónoch retikulárneho jadra talamu inhibuje ostatné jadra talamu. Keďže talamus funguje ako filter pre vstupné informácie, jeho znížená funkcia vedie k informačnému zahlteniu mozgovej kôry.^[9]
3. Glutamátergné pyramídové bunky V. vrstvy majú na svojom povrchu 5-HT_2A receptory a ich aktivácia je kľúčová pre halucinogénny efekt.^[10] Tieto neuróny sú za normálnych okolností aktivované z mediodorzálneho jadra talamu v reakcii na príchodzí podnet. Ich excitabilita je účinkom halucinogénov zvýšená vďaka inhibícii talamického filtru a neurotransmiterovým zmenám.^[11]

Využitie

Rekreačné

Psilocybín sa užíva aj rekreačne s cieľom dosiahnuť príjemné účinky, sebapoznanie, osobnostný rast a väčšiu kreativitu.

Duchovné a rituálne

Psilocybín môže katalyzovať duchovné zážitky a preto sa považuje za enteogén. Rituálne užívanie halucinogénnych húb je dodnes bežnou praxou domorodých kultúr Latinskej Ameriky. Hlavným cieľom užívania húb je poznanie (duchovný rozvoj) a liečba chorôb. Pri liečebných rituáloch nie sú posvätné huby užívané priamo ako terapeutický agens, ale slúžia ako prostriedky pre vyvolanie vízií a stavov tranzu, ktoré vedú k transformácii myslenia a nájdenia nového náhľadu na problematiku choroby.^[8]

Terapeutické

Stále viac štúdií naznačuje, že psilocybín so psychologickou podporou môže byť využitý pri terapii viacerých psychických porúch, napr. úzkosť a depresia na konci života,^[12] závislosť od tabaku a alkoholu,^[13][14] obsedantno-kompulzívna porucha^[15] farmakorezistentná depresia.^[16] V roku 2020 bola uverejnená randomizovaná klinická štúdia, v ktorej sa skúmal účinok psilocybín-asistovanej terapie u pacientov s depresívnou poruchou. V tejto štúdii sa popísal rapídny antidepresívny efekt psilocybínu trvajúci dlhšie ako štyri týždne.^[17]

Riziká

Medzi vedľajšie účinky a riziká patrí najmä:

• neuvážené až nebezpečné konanie pod vplyvom ilúzie alebo halucinácie
• bad trip môže sa vyskytnúť paranoja, depresie, stavy úzkosti až panickej hrôzy^[18]
• poškodenie pečene
• možné "prebudenie" trvalého psychotického ochorenia
• riziko predávkovania a otravy ^[19]

Závislosť

• Čistá fyzická závislosť nie je popisovaná. Rýchlo sa však vyvíja tolerancia organizmu, čo pri zvyšovaní dávok vedie k preťažovaniu pečene.
• Psychická závislosť je nesporná. ^[19]

Farmakologické vlastnosti

Farmakodynamika

Psilocybín je v tele rapídne defosforylovaný na psilocín, ktorý je aktívny metabolit psilocybínu, je to agonista viacerých sérotonínových receptorov, ktoré sú známe aj ako 5-hydroxytryptamínové (5-HT) receptory. Psilocín sa viaže s veľkou afinitou na 5-HT_2A receptory, prepokladá sa, že tie sú najviac zodpovedné za halucinogénny účinok. S nízkou afinitou sa viaže na 5-HT₁ receptory, vrátane 5-HT_1A a 5-HT_1D; účinky sú sprostredkované aj cez 5-HT_2C receptory. Výsledný účinok je psychotomimetický (psychózu napodobujúci). Psilocybín a jeho aktívny metabolit psilocín, na rozdiel od LSD, nemajú afinitu k dopamínovým D2 receptorom.^[3] Stimulácia sérotonínových receptorov 5-HT_2A a 5-HT_1A pôsobí modulačne na uvoľňovanie dopamínu a vedie k zvýšeniu jeho uvoľňovania v nc. caudatus a v putamen a k zvýšeniu vo ventrálnom striáte - k podobným zmenám, aké sa zisťujú pri schizofrénii.^[20]Aj preto poznanie mechanizmu účinku psilocínu a psilocybínu prispieva k lepšiemu pochopeniu etiopatogenézy psychózy.

Farmakokinetika

Približne 50% sa absorbuje po perorálnom užití. Psilocybín sa metabolizuje hlavne v pečeni, kde konvertuje na psilocín, ktorý je ďalej metabolizovaný enzýmom monoamínoxidáza, následne vznikajú metabolity, ktoré môžu cirkulovať v plazme. Aktívny metabolit psilocybín - psilocín sa vylučuje močom v konjugovanej forme a jeho koncentrácia v moči po užití bežnej dávky psilocybínu je nízka.^[3][7]

História

Kamenné sošky s klobúkom v tvare huby (1000 pred Kr.)

Ľudia užívajú psychedeliká už niekoľko tisíc rokov. Najstarší dôkaz rituálneho používania posvätných húb je objav jaskynnej maľby v saharskej púšti z obdobia neolitu (9000-7000 pred Kr.). Znázorňuje antropomorfnú postavu s telom pokrytým hubami a so včelou hlavou, špekuluje sa, že odkazuje na uchovávanie húb v mede. Rozsiahlejšie dochované nálezy, takzvané hubové kamene pochádzajú od domorodých kmeňov Strednej Ameriky z obdobia okolo 1000 pred Kr. Písomné dôkazy o požívaní posvätných húb - lokálne nazývaných „teonanacatl“ (mäso bohov) pochádzajú z mexických rukopisov španielskych mníchov (napr. františkánom Bernardinom de Sahagún).^[8]

O „znovuobjavenie“ psychedelík sa v 50. rokoch zaslúžila mazatécka šamanka María Sabina, ktorá ich podala bankárovi a vášnivému etnomykológovi R.G. Wassonovi. Netrvalo dlho a ich účinky zakúsil aj kontroverzný harvardský profesor psychológie Timothy Leary, ktorý sa neskôr stal významnou postavou kontrakultúrneho hippies hnutia.^[21]

Referencie

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Psilocybin na českej Wikipédii.

Chemický portál Medicínsky portál