Prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia, pohnútky páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Prečin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.

Upustenie od potrestania

1. Od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak

a) páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje príčinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očákavať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu, b) súd prijme záruku za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného prečinu a osobu páchateľa uloženie trestu nie je potrebné, alebo c) prečin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a súd ma za to, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň ukladá zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest, to neplatí, ak si stav zmenšenej príčetnosti spôsobil vplyvom návykovej látky.

2. Ak sa upustilo od potrestania páchateľa podľa odseku 1, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Tento článok týkajúci sa práva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.