Poprad (neoficiálne nazývaná aj: Staré mesto nem. Altstadt) je najväčšia mestská časť dnešného Popradu. Prvé osídlenie dokazuje nález 100 000 rokov starého odliatku mozgu človeka neandertálskeho v Gánovciach blízko Popradu. Prvá písomná zmienka je z roku 1256. Žije tu 38 338 obyvateľov (2015)^[1].

V 13. storočí sa tu začali usadzovať nemeckí kolonisti až získali v meste prevahu. Mesto patrilo medzi menšie mestá Spoločenstva spišských Sasov. Poprad zmenil svoje meno na Popradzaza (Saský Poprad) a neskôr na nemecké pomenovanie Deutschendorf. K názvu Poprad sa vrátilo až v roku 1660, kedy Slováci postupne opäť získali v meste prevahu.

Od roku 1412 až do roku 1772 bol Poprad v poľskom zálohu - uhorský kráľ Žigmund Luxemburský založil Poprad a ďalšie mestá Spiša poľskému kráľovi Vladislavovi Jagelovskému za 40 000 kôp českých grošov. Sídlo starostu zálohovaných miest bolo na hrade v Starej Ľubovni.

V 16. až 18. storočí sa v chotári ťažila medená ruda. V roku 1606 mesto prijalo za patróna mesta sv. Egídia, aby mohlo dosiahnuť status susednej Spišskej Soboty a stať sa mestom s panovníkom udeleným erbom a privilegovanou mestskou kanceláriou. V roku 1692 tu vznikla papiereň, najstarší podnik v meste. Mestská radnica bola postavená na ploche hlavného námestia ešte pred požiarom v roku 1708. Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom a drobným remeslom.

V 18. storočí dostalo mesto trhové právo. Význam Popradu vzrástol po vybudovaní Košicko-Bohumínskej železnice v roku 1871. V meste sa začal rozvíjať priemysel (nová budova pivovaru r. 1892, Vagónka r. 1904), Poprad sa rozrastal až predstihol dovtedy významnejšiu Spišskú Sobotu.

Na začiatku 20.storočia sa Poprad stal najvýznamnejším z hornospišských miest. V roku 1927 sa sídlo okresu presunulo zo Spišskej Soboty do Popradu. "Veľký" Poprad oficiálne vznikol v roku 1946, keď Povereníctvo pre veci vnútorné určilo zlúčeným obciam Poprad, Veľká a Spišská Sobota spoločný názov Poprad.

Na námestí je ranogotický kostol svätého Egídia z 13. storočia (z pôvodnej stavby sa zachovala veža, časť lode a presbytérium) s nástennými maľbami z 15. storočia. Pri kostole je renesančná zvonica z roku 1663. Ďalší kostol na námestí je Evanjelický kostol sv. Trojice je z roku 1834.

Referencie

Súradnice: 49°03′18″S 20°17′38″V / 49,055051°S 20,293808°V / 49.055051; 20.293808