Platonova noetika je Platónova teória poznania.

Poznávacím nástrojom duše je rozum, nús (NÚS); poznateľnosťou sa vyznačujú predmety rozumového poznania (TA NOÉTA). Miera poznateľnosti je totožná s mierou súcnosti. Dokonale poznateľné je to, čo dokonalé je (TO ONTÓS ON), skutočné súcno, idea; úplne nepoznateľné je nesúcno (TO MÉ ON); nedokonale poznateľné je to, čo je urpostred medzi súcnom a nesúcnom, čo sa deje (TO GIGNOMENON), t. j. v čom je vznik a zánik, svet zmyslových javov. Táto súvsťažnosť medzi mierou súcnosti a mierou poznania je základ Platonovej noetiky. Na označenie dokonalého poznania, GNÓMÉ, používa Platón sprvu obvykle slovo EPISTÉMÉ = 'vedenie', neskôr slovo NÚS = 'rozum'; poznanie nedokonalé je DOXA = 'zdanie', 'mienenie', a úplné nepoznanie je AGNOIA = 'neznalosť'. Pre označenie poznávania ideí nepoužíval Platon jeden ustálený názov, práve tak, ako ho nemal ani pre označenie samých ideí.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tento článok týkajúci sa filozofie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.