A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov (Pevnosť Leopoldov) | |
Protiturecká pevnosť | |
historická budova | |
Vstup do leopoldovskej väznice
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Trnavský kraj |
Okres | Hlohovec |
Mesto | Leopoldov |
Súradnice | 48°26′44″S 17°46′37″V / 48,44567852°S 17,776887417°V |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[1] | |
- číslo | 928/1-7 |
- dátum zápisu | 17. 9. 1963 |
Poloha na Slovensku
| |
Poloha v rámci Trnavského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov (aj Pevnosť Leopoldov) je najstaršia väznica na Slovensku. Nachádza sa v meste Leopoldov v priestoroch bývalej Pevnosti Leopoldov postavenej v rokoch 1665 - 1669 po páde pevnosti v Nových Zámkoch, dobytej pri ofenzíve Osmanskej ríše. Pevnosť bola prestavaná na väznicu v roku 1855, prvých väzňov prijala v roku 1856. Neslávne známou sa stala po februárovej revolúcii, kedy v nej česko-slovenská komunistická vláda väznila a likvidovala politických väzňov. V súčasnej dobe má kapacitu 1 502 osôb. Patrí pod správu Zboru väzenskej a justičnej stráže.[2]
Pevnosť Leopoldov
Impulzom pre výstavbu pevnosti bol útok Osmanskej ríše a obsadenie pevnosti v Nových Zámkoch 26. septembra 1663. V rovnakom odbobí bola dobudovaná aj Nová pevnosť Protitureckej pevnosti v Komárne. Základný kameň na pozemkoch odkúpených cisárom od obcí Šulekovo, Červeník, Madunice, Hlohovec a Drahovce bol slávnostne položený za prítomnosti Ostrihomského arcibiskupa Juraja Szelepcsényiho v roku 1665. Pomenovaná bola na počesť cisára Leopolda I.. Stavali ju do roku 1669. Stavbu dozoroval cisársky architekt L. de Souches a stavbu viedol vojenský inžinier Ján Melicher Arigsperger. Vedenie stavby po jeho smrti (Arigsperger zomrel asi týždeň po položení základného kameňa) prevzal Ján Ungern.
Pevnosť je postavená v renesančnom slohu, zaberá rozlohu 56 ha, obranné múry majú výšku 9,5 m. Postavená bola podľa (v tom čase) najnovších vojenských obranných technológií. Vzorom pre pevnosti v Nových Zámkoch a Leopoldove bola pevnosť Palmanova v Taliansku. Leopoldovská protiturecká pevnosť ma hviezdicový tvar, je tvorená šiestimi do kruhu umiestnenými päťcípimi bastiónmi spojenými ravelinmi. Bola obohnaná vodnou priekopou. Stavalo ju po dobu päť rokov 3000 robotníkov z Bavorska a Moravy. Brániť ju mala 500-členná posádka. Prvým veliteľom bol plukovník Ján Michal Ritch.
Pevnosť bola najsilnejšou pevnosťou habsburgského mocnárstva.
- 1678 pevnosť Leopoldov odolala Tököliho kurucom
- 1706 odoláva pri povstaní Františka Rákocziho
- za vlády Márie Terézie slúžila ako zásobáreň a sklad pre vojsko
- 1783 ju navštívil cisár Jozef II. a rozhodol sa do nej umiestniť vojenských veteránov z Budína
- 1848 pevnosť získavajú maďarskí povstalci, avšak plukovník Ordódy sa 2. februára 1849 vzdal veliteľovi cisárskych vojsk, generálovi Šimuničovi
- 1855 po strate vojenského významu je pevnosť na základe Bachovho dekrétu prebudovaná na väznicu, aj keď už aj v skoršom období slúžila ako väzenie, kedy v období protireformácie boli v pevnosti uväznení v roku 1674 viacerí väzni z radov evanjelických a kalvínskych farárov, medzi nimi aj rektor Ján Simonides a kňaz Tobiáš Masník
Pevnosť bola 17. septembra 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Dejiny väzenia 1855 - 1948
- 1856 stáva sa najväčším väzením v Rakúsko-Uhorsku, pojme 1 000 trestancov, spočiatku len ženy, správcom je Jakub Ševčík
- 1858 preberajú správu milosrdné sestry sv. Vincenta z Garsternu z Rakúska, ich predstavená Frederika Baun-Gartnerová dala sňať väzňom okovy a zlepšila podmienky výkonu trestu, čím znížila úmrtnosť z 150 na 50 trestancov za rok
- 1862 sestry opúšťajú Leopoldov, správcom sa stáva Ján Fekete, šatenie a zamestnávanie preberájú do árendy súkromníci
- 1870 správcom sa stáva reformátor väzeňského systému vo východnej Európe Emil Tauffer, zaviedol tzv. írsky systém, roku 1877 je povolaný do chorvátskeho väzenia v Lepoglave
Dejiny po februári 1948
Panuje konsenzus, že Leopoldov bol najmä v 50. rokoch 20. storočia spolu s koncentračnými a pracovnými tábormi pri uránových baniach najhorším z väzenských zariadení v komunistickom Česko-Slovensku a často je označovaný ako zariadenie likvidačné. S politickými väzňami bolo zaobchádzané mimoriadne krutým spôsobom, bola im odopieraná lekárska starostlivosť a nutné lieky, boli systematicky porušované ich najzákladnejšie ľudské práva. Mnoho z nich zomrelo v dôsledku krutého zaobchádzania a odoprenia nutnej liečby (okrem iných blahoslavení Pavol Peter Gojdič a Metod Dominik Trčka). V Leopoldove bol v tomto čase väznený aj neskorší česko-slovenský prezident Gustáv Husák.
Vzbura väzňov v roku 1990
V roku 1990 došlo vo väznici k masovej vzbure väzňov, na ktorých sa nevzťahovala amnestia prezidenta Havla.
Masaker dozorcov a útek recidivistov v 1991
V roku 1991 z väznice utieklo 7 extrémne nebezpečných zločincov, ktorí na úteku zavraždili 5 neozbrojených strážcov.
Čiastočný zoznam zosnulých politických väzňov v Leopoldove
Referencie
- ↑ Register nehnuteľných NKP . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
- ↑ Organizačné zložky Zboru väzenskej a justičnej stráže . Bratislava: Zbor väzenskej a justičnej stráže, . Dostupné online.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk