Perzeidy
Dátum objavenia	36 n.l.
Materské teleso	109P/Swift-Tuttle
Radiant
Súhvezdie	Perzeus (súhvezdie)
Rektascenzia	03h 04m 00s
Deklinácia	+58° 00′ 00″
Vlastnosti
Aktivita	23. júl – 20. august
Maximálna aktivita	13. august
Rýchlosť	58 km/s
Zenitová hodinová frekvencia	80
Ďalšie odkazy
Commons	Perzeidy
Astronomický portál  Portál slnečná sústava

Perzeid (2010) nad ESO, VLT.

Meteor Perzeíd

Perzeidy sú meteorický roj s radiantom v súhvezdí Perzeus,^[1] súvisiaci s kométou Swift-Tuttle. Sú viditeľné každý rok od polovice júla, maximum majú 12. augusta a ich najväčšia aktivita je od 8. augusta do 14. augusta. Počas maxima je bežné vidieť za hodinu aj viac než sto meteorov. Ich frekvencia je však variabilná. Meteor patriaci k meteorickému roju Perzeíd sa nazýva perzeida.^[2]

Perzeidy patria medzi najobľúbenejšie roje jednak pre svoju výdatnosť (až 95 meteorov za hodinu) a jednak preto, že maximum majú okolo 12. až 13. augusta. Vďaka príjemným letným teplotám ich teda možno ľahko sledovať po celú noc na rozdiel od výdatnejších Kvadrantíd s maximom na začiatku januára. Perzeidy patria k najpravidelnejším meteorickým rojom a ľudovo sa nazývajú „slzičky svätého Vavrinca“, pretože sú činné okolo 10. augusta, na sviatok svätého Vavrinca.

História pozorovaní

O Perzeidách sa dozvedáme už z čínskych záznamov, podľa ktorých v roku 36 po Kr. bolo zaznamenaných viac než 100 meteorov. Početné kórejské, čínske a japonské záznamy sa dochovali najmä z 8. – 11. storočia, ale aj z neskorších dôb. Až v roku 1835 podal správu Belgičan Adolphe Quetelet, že pozoroval v auguste roj meteorov, ktoré vyletovali zo súhvezdia Perzea. V 60. rokoch 19. storočia taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli vypočítal dráhu prúdu meteoroidov, ktoré meteory spôsobujú, a zistil, že sa zhoduje s dráhou kométy Swift-Tuttle (1862 III). Bola prvýkrát zistená genetická súvislosť meteorického roja s materskou kométou. Mnohonásobné návraty kométy sú zodpovedné za rozdelenie meteoroidov z kométy pozdĺž celej jej dráhy. Prúd meteoroidov uvoľnených kométou počas jej najväčšieho priblíženia k Slnku by mal byť preto najhustejší. Jav sa podarilo naozaj pozorovať u viacerých rojov (Perzeidy, Leonidy a Drakonidy). Prechod materskej kométy Perzeíd v roku 1992 spôsobil silné zvýšenie frekvencie meteorov. V rokoch 1991 a 1992 bola zenitová frekvencia vyše 400 meteorov za hodinu.

Radiant

Prúd meteoroidov kométy Swift-Tuttle však nie je homogénny. Okrem hlavného prúdu jestvujú aj náznaky ďalších niekoľkých vedľajších slabých rojov, ktorých radianty sú pri hviezdach alfa, gama a beta Perzei. Tieto „vetvy“ majú krátke trvanie a ich radianty sa posúvajú rovnobežne s hlavným radiantom. Hlavný radiant má súradnice AR = 47° DEC = +57° v dobe maxima. Nachádza sa v hornej časti súhvezdia, blízko rozhrania súhvezdí Perzeus, Žirafa a Kasiopeja, v blízkosti hviezdy Miram. Denne sa radiant posunie o 1,4° v rektascenzii a 0,25° v deklinácii. Meteoroidy majú vysoké rýchlosti, až 61 km/s, a veľká väčšina z nich, jasnejších než 2 magnitúdy, zanecháva meteorickú stopu. Ide o desiatky sekúnd viditeľnú dymovú stopu.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Perzeidy