Pingyao Ancient City*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Pching-jao
Štát	Čína
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	ii, iii, iv
Identifikačné č.	812
Región**	Ázia a Pacifik
Súradnice	37°12′S 112°9′V / 37,200°S 112,150°V / 37.200; 112.150Súradnice: 37°12′S 112°9′V / 37,200°S 112,150°V / 37.200; 112.150
História zápisu
Zápis	1997  (21. zasadnutie)
Dodatky	2000; 2001
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Pching-jao (čín. 平遙, pchin-jin: Píngyáo) je stredne veľké mesto v provincii Šan-si v Číne s populáciou približne 42 tisíc obyvateľov. Nachádza sa približne 80 kilometrov na juhozápad od provinčného hlavného mesta Tchaj-jüan. Pching-jao je zároveň centrom rovnomenného okresu. Je známe predovšetkých vďaka svojej zachovalej architektúre z obdobia dynastií Ming a Čching, vďaka čomu sa roku 1997 dostalo na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Geografia

Pching-jao leží na východnom okraji severočínskej sprašovej plošiny, na prechode z povodia rieky Tchaj-jüan do záplavovej oblasti riek Chuej Ťi a Liou Ken. Podnebie je kontinentálne, s dlhými studenými zimami a miernymi až teplými letami. Západne od mesta tečie rieka Fen, jeden z prítokov Žltej rieky. Väčšinu obyvateľstva tvoria etnickí Číňania, medzi ďalšie skupiny obyvateľstva patria moslimskí Chuejovia, Mandžuovia a Mongoli.

Dejiny

Prvé dôkazy o ľudskom osídlení v regióne pochádzajú z obdobia paleolitu. História samotného mesta siaha až do čias dynastie Západných Čou na prelome 9. a 8. storočia pred Kristom.^[1] V tejto dobe pravdepodobne prebiehala aj výstavba zemného valu ako prvého mestského opevnenia. V čase letopisov jari a jesene patrilo Pching-jao patrilo do ríše Ťin. V tomto období sa mesto prvýkrát spomínalo pod názvom Čung-tu.

Po niekoľkých zmenách názvu počas období dynastií Čchin a Chan dostalo mesto svoj názov v roku 424 nášho letopočtu počas vlády Severnej dynastie Wej. Od rozdelenia Číny na 36 krajov pod vládou prvého cisára Čchin Š'-chuang-ti v roku 221 pred Kristom je Pching-jao aj okresným mestom okresu s rovnakým názvom. Počas obdobia piatich dynastií a desiatich kráľovstiev bolo Pching-jao dobyté, vyplienené a vypálené v roku 960 počas vojny medzi dynastiami Severný Sung a Severný Chan.

V roku 1370, za vlády cisára dynastie Ming Chung-wu, bolo mesto výrazne rozšírené a väčšie mestské opevnenie bolo tentokrát postavené ako hradba s hlineným jadrom. Odvtedy sa Pching-jao vyvinulo na finančné centrum v Číne počas dynastií Ming a Čching a dominovalo do druhej polovice 19. storočia čínskemu finančnému sektoru.^[2] Prvou a najväčšou bankou v Pching-jao bola Ž'-šeng-čchang (日升昌票号, doslova "prosperita pri východe slnka"), ktorá v období najväčšieho rozmachu v prvej polovici 19. storočia kontrolovala polovicu všetkého striebra v Číne a mala pobočky nielen po celej krajine, ale aj v Japonsku, Rusku či Mongolsku.^[3]

V dôsledku vzostupu čínskych pobrežných miest kvôli ekonomického vplyvu západných koloniálnych mocností však Pching-jao na konci 19. a začiatkom 20. storočia stratilo na popularite a zo straty dôležitosti sa nespamätalo dodnes. Centrum finančnej moci sa presunulo predovšetkým do Hongkongu a Šanghaja. Kvôli výslednému nedostatku finančnej sily a dôležitosti bolo Pching-jao do značnej miery ušetrené deštrukcie spôsobenej modernizáciou a kultúrnou revolúciou, a tak si dokázalo zachovať svoje historické staré mesto.^[4] Pching-jao má dnes najdlhšiu plne zachovanú mestskú hradbu z obdobia Ming v Číne, ktorá je od roku 1988 na zozname pamiatok Čínskej ľudovej republiky a dodnes má veľké množstvo historických domov na nádvorí. V roku 1997 bolo Pching-jao zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.^[2]

Okres Pching-jao

Rozdelením Číny na administratívne obvody pod vládou prvého cisára Čchin Š'-chuang-ti bol založený okres Pching-jao a mesto Pching-jao bolo vyhlásené za jeho hlavné mesto. Okres má plochu 1 253 km2 a má 450 697 obyvateľov (podľa sčítania ľudu v roku 2020).^[5]

Referencie

1. ↑ "World Heritage List: Ping Yao (China), № 812" . whc.unesco.org, 1996-07-26, . Dostupné online.
2. ↑ ^{a b} UNESCO World Heritage Centre. Ancient City of Ping Yao . whc.unesco.org, . Dostupné online.
3. ↑ MORCK, Randall. The Shanxi Banks . nber.org, 2010-04, . Dostupné online.
4. ↑ ŠTIPLOVÁ, Klára. Severočínské městečko Pching-jao: Poklad pro milovníky historie Říše středu . lideazeme.cz, 2020-02-02, . Dostupné online.
5. ↑ Štatistický úrad okresu Pching-jao. 平遥县第七次全国人口普查公报 (Bulletin siedmeho národného sčítania ľudu v okrese Pching-jao) . mp.weixin.qq.com, . Dostupné online. (cn)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pching-jao