Pavol zo Samosaty bol v rokoch 260 až 268 biskupom v Antiochii, teológom, ktorého učenie bolo cirkvou odsúdené.

Pavol zastával dynamický monarchianizmus, ktorý popiera, že v Bohu existujú tri osoby. Učil, že Ježiš Kristus bol prijatý (adoptovaný) za Božieho syna pri svojom krste v Jordáne, ale že inak zostal obyčajným človekom.

Pavlovo učenie bolo sústavne napádané a on sám bol nakoniec v roku 268 odsúdený. No i tak zostal vzdorobiskupom v Antiochii až do roku 272, lebo bol chránený svojim priateľom Zenóbiom z Palmyry. Medzi Pavlových žiakov mohol patriť aj Areios (Arius) a je často zmieňovaný jeho vplyv na Nestoria.

Pozri aj

• Dynamický monarchianizmus (Adopcionizmus)