A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pavol Kuna | |
slovenský dôstojník, generál | |
Narodenie | 18. január 1895 Vrbica (Liptovský Mikuláš) |
---|---|
Úmrtie | 4. máj 1982 (87 rokov) Levoča |
Pavol Kuna (* 18. január 1895, Vrbica (Liptovský Mikuláš) – † 4. máj 1982, Levoča) bol slovenský dôstojník, generál, účastník SNP.
Rodina
- otec Pavol Kuna
- matka Zuzana Benková
Životopis
Pochádzal z Vrbice, dnes súčasť Liptovského Mikuláša, kde absolvoval aj meštiansku školu. V roku 1914 maturoval na Vyššej obchodnej škole v Kežmarku. Pôsobil ako bankový úradník v Ružomberku. V máji 1915 sa ako dobrovoľník prihlásil do rakúsko-uhorskej armády. Po absolvovaní výcviku v rámci 9. honvédskeho pluku v Košiciach pôsobil ako veliteľ čaty na východnom fronte prvej svetovej vojny v Haliči. V lete 1916 padol do zajatia. Prešiel rôznymi zajateckými tábormi a v septembri 1917 sa prihlásil do československého vojska v Rusku. Účastník bojov proti boľševikom na Sibíri a Ďalekom východe. Pôsobil v rôznych funkciách od veliteľa čaty, roty, dozorného a dispozičného dôstojníka. Na Ruskom území zotrvával do roku 1920. Evakuovaný loďou Ixion. Do Československa sa vrátil 23. júla 1920.[1]
Po návrate do vlasti pôsobil ako veliteľ čaty pluku 37 v Košiciach. Absolvoval dôstojnícky výcvik a povýšený na kapitána (1920), neskôr na štábneho kapitána (1927). Veliteľ štvormesačných poddôstojníckych škôl. Od roku 1931 pôsobil na vojenskej akadémii v Hraniciach, kde vyučoval maďarský jazyk a pôsobil ako inštruktor pešieho výcviku. V rokoch 1931 - 1939 zastával rôzne dôstojnícke funkcie v pechotnom pluku 37 v Levoči. V roku 1936 povýšený do hodnosti major pechoty. Počas mobilizácie na jeseň 1938 velil II. práporu pechotného pluku 37.[1]
Po vzniku Slovenského štátu veliteľ 11. divízie dislokovanej v Spišskej Novej Vsi. S touto jednotkou bol nasadený v malej vojne v priestore Košickej Belej a Revúcej. Následne 17. mája 1939 povýšený do hodnosti podplukovník pechoty a poverený velením pechotného pluku 1 v Levoči. Počas útoku na Poľsko viedol tzv. Podtatranskú skupinu zaisťujúcu hranicu s Poľsko medzi Kopským sedlom po Starú Ľubovňu. Po začiatku útoku na Sovietsky zväz v roku 1941 presunutý krátko v roku 1941 s pechotným plukom 1 na východný front. Od 25. novembra 1941 pôsobil ako veliteľ Zaisťovacej divízie.[1] V lete 1942 bol z funkcie odvolaný a vrátil sa späť k pech. pluku 1 do Bratislavy. Neskôr bol od mája do júna 1943 znovu vyslaný na východný front ako veliteľ Rýchlej divízie po jej stiahnutí na Krym. Následne stiahnutý na Slovensko. Ďalej pôsobil v štábnych funkciách na Vojenskej správe pri Ministerstve národnej obrany. Bol v kontakte s odbojovými ilegálnymi pracovníkmi a z titulu svojej funkcie kryl konšpiračnú činnosť príprav Povstania, predovšetkým predisponovávanie výzbroje a výstroje do oblasti Banská Bystrica - Brezno - Zvolen, ktorá sa neskôr stala pre SNP kľúčová.
Po vypuknutí povstania veliteľ obrannej oblasti 1 (údolie Nitri, Žitavy a dolný Turiec) povstaleckej armády. Neskôr boli jeho jednotky transformované do 3. taktickej skupiny (veliteľstvo vo Zvolene). Jeho jednotky bojovali proti nemeckej skupine Schill a neskôr aj divízií tankových granátnikov Tatra. Pred koncom povstania krátko velil 4. taktickej skupine. Po porážke povstania ustúpil so zvyškami vojsk cez Prašivú do Nízkych Tatier a do januára 1945 sa skrýval na rôznych miestach. Následne sa v januári 1945 spojil s partizánskym zväzkom Jaromov. S touto jednotkou prekročil front a spojil sa so sovietskymi vojskami. Bol následne zaradený do 1. čs. armádneho zboru. Zaradený k 4. československej samostatnej brigáde. Ako jej veliteľ sa zúčastnil oslobodzovacích bojov na Liptove. Po oslobodení prispel k výstavbe čs. armády. V rokoch 1945 – 1947 zástupca veliteľa zboru Ministerstva národnej obrany v Banskej Bystrici. V septembri 1947 povýšený do hodnosti brigádneho generála, krátko na to však musel odísť na nútenú dovolenku. Neskôr prepustený a zbavený hodností. Obvinený a súdený za zločiny spáchané Zaisťovacou divíziou na sovietskom území. V roku 1950 súdom oslobodený, avšak z politických dôvodov zbavený hodnosti, nároku na dôchodok a prepustený z armády.[1]
Následne v rokoch 1954 - 1968 pracoval ako účtovník v komunálnych službách v Levoči. V roku 1991 posmrtne rahabilitovaný.
Ocenenie
Vyznamenaný[2]:
- Čs. vojnový kríž 1918 (1919)
- Čs. vojnový kríž 1939 (1945)
- Rad SNP I.tr.
- Za pobedu nad Germanijej
Literatúra
Referencie
- ↑ a b c d Čaplovič, M., 2005: Kuna, Pavol Ján. In: Lánik, J. a Čaplovič, M. (eds.), Vojenské osobnosti československého odboje 1939 – 1945. Praha: Ministerstvo obrany ČR - AVIS, s. 165-166.
- ↑ Plevza, V. a kolektív, 1985: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo, Pravda, s. 265
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 12 - evanjelická cirkev v Liptovskom Mikuláši; pokrstený ako Pavel Ján Kuna
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk