A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Partenogenéza (iné názvy: partenogenetické rozmnožovanie [1], samobrezivosť[2], zastarano : parthenogenesis [3]) je druh rozmnožovania a najčastejšie sa definuje ako vznik živočíšneho či rastlinného embrya (príp. v širšom zmysle sporofytu/dospelého jedinca) z vajcovej bunky (u rastlín podľa niektorých definícií aj z inej bunky zárodočného mieška alebo naopak len z diploidnej vajcovej bunky) bez oplodnenia. Podrobnejšie o definíciách pozri nižšie.
Partenogenéza je akýsi prechodný typ rozmnožovania medzi nepohlavným rozmnožovaním a pohlavným rozmnožovaním.
Definícia
Existuje viacero definícií partenogenézy. Nasleduje ich prehľad.
Partenogenéza môže byť:
- u živočíchov:
- najčastejšie: vznik embrya (príp. v širšom zmysle dospelého jedinca) z vajcovej bunky (čiže samičej gaméty) bez oplodnenia; v širšom ponímaní partenogenéza zahŕňa aj špeciálne formy nazývané gynogenéza a hybridogenéza. Vysvetlenie: Gynogenéza (=pseudogamná partenogenéza) je vývoj vajcovej bunky bez oplodnenia ale stimulovaný prítomnosťou spermií vo vodnom prostredí. Hybridogenéza je rozmnožovanie, pri ktorom síce dochádza k oplodneniu, ale v dospelosti potomka je genóm otca z potomka eliminovaný. [4][5][6][7][8]
- ako predchádzajúci bod + androgenéza. Vysvetlenie: Androgenéza (=samčia partenogenéza) je vznik haploidného embrya z jadra samčej gaméty, pričom samičie jadro je eliminované či deaktivované pred oplodnením vajcovej bunky. [9][10][7]
- u rastlín:
- najčastejšie:
- diploidná partenogenéza. Vysvetlenie: Diploidná partenogenéza (=partenogenéza, somatická partenogenéza ) je vznik embrya (príp. v širšom zmysle dospelého jedinca/sporofytu) z neoplodnenej diploidnej vajcovej bunky (alebo prebehne automixia haploidnej vajcovej bunky, takže jedinec je nakoniec diploidný). Nasleduje po apomeióze (pozri nižšie).[11][12][13][14][15]
- diploidná partenogenéza alebo haploidná partenogenéza. Vysvetlenie : Haploidná partenogenéza (=generatívna partenogenéza) je vznik embrya (príp. v širšom zmysle dospelého jedinca/sporofytu) z neoplodnenej haploidnej vajcovej bunky a jej druhy sú gynogenéza a androgenéza . Partenogenéza v tomto zmysle je teda vznik embrya (príp. v širšom zmysle dospelého jedinca/sporofytu) z neoplodnenej vajcovej bunky. [11][16][5][14][17]
- staršie: haploidná partenogenéza. Vysvetlenie: Autori používajúci túto definíciu nepovažujú vajcovú bunku, ktorá je diploidná, za (ozajstnú) vajcovú bunku, ale len za druh sporofytickej bunky, z čoho vyplýva, že to, čo sa inde označuje ako diploidná partenogenéza, je pre týchto autorov len druh pravého vegetatívneho rozmnožovania a partenogenézou je len to, čo sa inde označuje ako haploidná partenogenéza. [18]
- (diploidná) partenogenéza a (diploidná) apogamia. Vysvetlenie : Apogamia (=apogamétia, somatická partenogenéza ) je vývoj embrya z nejakej gametofytickej bunky inej než vajcová bunka. Diploidná apogamia je apogamia z diploidnej bunky. [19][20][21][16] Slovo apogamia má mimochodom ešte druhý, starší význam: môže to byť synonymum apomixie.[22]
- (variantná definícia pre semenné rastliny, papraďorasty a príp. machorasty:) 1. apomeióza (=apospória = diplospória alebo apospória ) spolu s následnou diploidnou partenogenézou alebo diploidnou apogamiou, a 2. adventívna embryónia. Synonymum je v tomto prípade aj názov apomixia. Vysvetlenie : Diplospória je vznik diploidného zárodočného mieška z bunky samičieho archespória; v širšom zmysle zahŕňa aj následnú diploidnú partenogenézu či diploidnú apogamiu. Apospória je vznik diploidného zárodočného mieška z niektorej inej somatickej bunky nucelu, než z ktorej vzniká archesporová bunka; v širšom zmysle zahŕňa aj následnú diploidnú partenogenézu či diploidnú apogamiu. [23][16][5][11][13]
- najčastejšie:
- staršie: nepohlavné rozmnožovanie vôbec (vrátane rastlinnej či živočíšnej partenogenézy vo vyššie uvedených významoch) [24][25]
Nasledujúci text sa zaoberá len definíciami označenými vyššie ako “najčastejšie”. O ostatných definíciách pozri iné články.
Zaradenie
Partenogenéza sa zvykne zaraďovať[4][26][16][27][28][29][30][1][31]:
- pod nepohlavné rozmnožovanie alebo
- pod pohlavné rozmnožovanie alebo
- ako samostatný typ rozmnožovania (popri pohlavnom rozmnožovaní, nepohlavnom rozmnožovaní, gynogenéze a pod.) alebo
- do zvláštnej (tretej) skupiny rozmnožovania nazývanej jednopohlavné rozmnožovanie (=unisexuálne rozmnožovanie; zahŕňa okrem partenogenézy najmä aj gynogenézu, hybridogenézu a androgenézu) alebo
- sa meiotická partenogenéza (čiže automixia) zaradí pod pohlavné rozmnožovanie a ameiotická partenogenéza pod nepohlavné rozmnožovanie.
Prirodzený výskyt
“Klasická” partenogenéza je u živočíchov známa pri ploskuliciach, hlístach, vírnikoch, niektorých kôrovcoch, niektorých druhoch hmyzu, u niektorých drsnokožcov a šupinavcocha a z vtákov len u moriek. Zaujímavosťou je, že partenogenéza nebolo pozorovaná u morských živočíchov (okrem 2 výnimiek: medúza Margelopsis haeckeli a perloočka Penialia avirostris). Gynogenéza sa vyskytuje pri obrúčkavcoch a niektorých druhoch kostnatých rýb a obojživelníkov. Hybridogenéza je známa pri viacerých druhoch rýb a obojživelníkov. [4][6][31]
U rastlín sa diploidná partenogenéza vyskytuje napríklad pri púpave, tekvici, tabaku či chmeli a haploidná partenogenéza sa vyskytuje napríklad pri durmane, tabaku, ryži a pšenici [7].
Delenie
- prirodzená partenogenéza = prirodzene pravidelne sa vyskytujúca (pozri vyššie: Prirodzený výskyt)
- príležitostná partenogenéza (=tychopartenogenéza)
- normálna partenogenéza (=fyziologická partenogenéza):
- obligátna partenogenéza = vajcová bunka sa vyvíja len partenogenticky:
- úplná partenogenéza (=acyklická partenogenéza) = všetky generácie sú partenogenetické; napr. u časti vírnikov, lastúrničiek a niektorých druhoch hmyzu
- heterogónia (=cyklická partenogenéza) = jedna alebo viac partenogenetických generácií sa strieda s obojpohlavnými generáciami; napríklad väčšina vírnikov a vošiek sa väčšinu roka rozmnožuje partenogeneticky, ale na konci roka kladú dvojaké vajíčka, takže sa v poslednej generácii pária samčekovia so samičkami, oplodnené vajíčka prezimujú a na jar sa z nich vyliahnu znova partenogenetické samičky
- pedogenéza = partenogenéza vajcových buniek jedincov v larválnom štádiu; napr. komár rodu Miastor a niektoré ďalšie druhy hmyzu
- fakultatívna partenogenéza = vajcová bunka sa vyvíja buď partenogeneticky (t.j. bez oplodnenia) alebo pohlavne (t.j. s oplodnením), napr. u včiel vznikajú trúdy z neoplodnených vajíčok a robotnice alebo kráľovné z oplodnených vajíčok
- obligátna partenogenéza = vajcová bunka sa vyvíja len partenogenticky:
- umelá partenogenéza = vyvolaná umelo mechanickým, fyzikálnym, chemickým či termickým zásahom do vajcovej bunky, ktorá sa prirodzene partenogeneticky nerozmnožuje; umelá partenogenéza sa podarila prakticky u všetkých živočíšnych kmeňov, zo stavovcov u králikov a myší
Delenie 2 [5]:
- diploidná partenogenéza (=somatická partenogenéza ) – pozri vyššie pod Definícia
- meiotická partenogenéza (=automiktická partenogenéza, partenogamia, automixia) = nastáva normálna meióza (teda zníženie počtu chromozómov), ale doploidný počet chromozómov sa následne obnoví fúziou dvoch haploidných jadier, tvorbou reštitučného jadra alebo endomitózou
- ameiotická partenogenéza (=apomiktická partenogenéza, somatická partenogenéza ) = partenogenéza bez meiózy a bez fúzie jadier či podobných javov
- haploidná partenogenéza (=generatívna partenogenéza) – pozri vyššie pod Definícia
- arrhenotokia (=arhenotokia) = z neoplodnenej vajcovej bunky partenogeneticky vznikne jedinec samčieho pohlavia, z oplodnenej vajcovej bunky vznikne jedinec samičieho pohlavia (napr. u včiel)
- thelytokia (=telytokia) = z neoplodnenej vajcovej bunky vznikne jedinec samičieho pohlavie (napr. u červca Lecanium hesperidum)
- deuterotokia (=amfitokia, amphitokia) = z neoplodnenej vajcovej bunky vznikajú jedinci oboch pohlaví (napr. u niektorých motýľov)
Zdroje
- ↑ a b partenogenetické rozmnožovanie. In: Z veterinárnej terminológie. In: Slovenské odborné názvoslovie. 1958, č. 7, str. 210
- ↑ partenogenéza. In: Slovník cudzích slov (akademický), 2005. dostupné online
- ↑ parthenogenesis. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch III. diel N – Ž. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. S. 62
- ↑ a b c d partenogenéza. In: Pyramída
- ↑ a b c d e f parthenogenesis. In: RIEGER, R.; MICHAELIS, A.; M.M. Green. A Glossary of Genetics and Cytogenetics (Classical and Molecular). : Springer Science & Business Media, 2013 (1968). 508 s. ISBN 978-3-662-01012-9. S. 330-331.
- ↑ a b c GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. : . ISBN 978-80-200-2702-3. S. 145-146.
- ↑ a b c d e Parthenogenese. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. Biologie Band 2/ Me – Z . 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00074-6. S. 661-662
- ↑ Molekuláran ekológia online. fns.uniba.sk, cit. 2018-07-21. Dostupné online. S. 35-36
- ↑ androgenéza. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 35
- ↑ androgenesis. In: RIEGER, R.; MICHAELIS, A.; M.M. Green. A Glossary of Genetics and Cytogenetics (Classical and Molecular). s.l. : Springer Science & Business Media, 2013 (1968). 508 s. ISBN 978-3-662-01012-9.
- ↑ a b c Servisní středisko pro e-learning, servistech (at) fi.muni.cz. Rozmnožování rostlin a jeho genetické důsledky online. is.muni.cz, cit. 2018-07-19. Dostupné online.
- ↑ apomixis; parthenogenesis. In: RIEGER, R.; MICHAELIS, A.; M.M. Green. A Glossary of Genetics and Cytogenetics (Classical and Molecular). s.l. : Springer Science & Business Media, 2013 (1968). 508 s. ISBN 978-3-662-01012-9.
- ↑ a b RUHLAND, W. (ed.) et al.. Handbuch der Pflanzenphysiologie/Encyclopedia of Plant Physiology - Band/Volume XVIII - Sexualität · Fortpflanzung Generationswechsel / Sexuality · Reproduction Alternation of Generations. s.l. : Springer-Verlag, 2013 (1967). 874 s. ISBN 978-3-642-95000-1. S. 551.
- ↑ a b c partenogenéza. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 357
- ↑ DIJK, P. van: Apomixis: Basics for Non-botanists. In: Lost sex: The evolutionary biology of parthenogenesis, 2009 2
- ↑ a b c d NAUMOVA, Tamara N.. Apomixis in Angiosperms. s.l. : CRC Press, 2018. 152 s. ISBN 978-1-351-08665-3. S. Ch. 5.
- ↑ WINKLER, H. Parthenogenesis und Apogamie im Pflanzenreiche. Jena: Verlag von Gustav Fischer. 1908. S. 11 3
- ↑ WINKLER, H. Parthenogenesis und Apogamie im Pflanzenreiche. Jena: Verlag von Gustav Fischer. 1908. S. 105 4
- ↑ CZAPIK, R. Enigma of apogamety. In: Protoplasma (1999) 208:206-210 5 S. 207
- ↑ GUPTA, P. K.. Cytogenetics. s.l. : Rastogi Publications, 2007. 432 s. ISBN 978-81-7133-737-8. S. 111.
- ↑ Apogamie. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. Biologie Band 1/ A – Me . 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00073-8. S. 42
- ↑ WINKLER, H. Parthenogenesis und Apogamie im Pflanzenreiche. Jena: Verlag von Gustav Fischer. 1908. S. 9 6
- ↑ Parthenogenesis - Infobox. In: Lexikon der Biologie. CD-ROM München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
- ↑ parthenogenesis. In: BARROWS, Edward M.. Animal Behavior Desk Reference (A Dictionary of Animal Behavior, Ecology, and Evolution, Third Edition). s.l. : CRC Press, 2011. 800 s. ISBN 978-1-4398-3651-4. S. 452.
- ↑ parthenogenesis. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.
- ↑ Fortpflanzung. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. Biologie Band 1/ A – Me . 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00073-8. S. 285
- ↑ BOYDEN, A. Is Parthenogenesis Sexual or Asexual Reproduction? In: Nature, Nov. 11, 1950, Vol. 166, S. 820 7
- ↑ eingeschlechtliche Fortpflanzung. In: Lexikon der Biologie. CD-ROM München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
- ↑ ZRZAVÝ, Jan; BURDA, Hynek; STORCH, David; BEGALL, Sabine; MIHULKA, Stanislav. Evolution (Ein Lese-Lehrbuch). s.l. : Springer-Verlag, 2013. 511 s. ISBN 978-3-642-39696-0. S. 62.
- ↑ LOMBARDI, Julian. Comparative Vertebrate Reproduction. s.l. : Springer Science & Business Media, 2012. 469 s. ISBN 978-1-4615-4937-6. S. 51.
- ↑ a b c Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk