Drevená päťposchodová pagoda Godžú-no-Tó v Hórjúdži v Japonsku, postavená v 7. storočí, jedna z najstarších drevených stavieb na svete.

Pagoda^[1] (iné termíny pozri nižšie; sans. भगवत् bhagavat, tamil. pakavatà, perz. butkede, viet. chùa, čín. 塔 tcha, pchin-jin ta, jap. 塔 to, port. pagode) je všeobecné označenie pre východoázijský orientálny alebo budhistických vežovitý chrám.^[2][3][4][5] Stavba je stupňovito sa zužujúca, ktorej rôzne typy možno vidieť najmä v Číne, Japonsku a Kórei. Vyvinula sa z indickej stúpy, slúži na uchovávanie posvätných ostatkov, každé poschodie má vybiehajúcu strechu.^[6][5] Stúpy sa vyvinuli do niekoľkých odlišných foriem v rôznych častiach Ázie. Pagoda mala pôvodne slúžiť rovnako k uchovávaniu ostatkov alebo iných cenných predmetov napríklad sútram. Ozdobný špic na vrchu strechy má pravdepodobne korene v hinduizme, ktorý predchádza budhizmu a taoizmu, v symboloch joni a lingam. Štýl stavby sa postupne stal podlhovastejším a valcovitejším, až kým horná časť nezískala zoštíhlený vežovitý vzhľad. Obvykle sú postavené v rámci chrámových komplexov alebo ich blízkosti. V rôznych krajinách majú rôznu podobu a výzdobu. Pagody sú viacposchodové štíhle veže v tvare štvorca alebo osemuholníka.^[7] Na vrchu sa nachádza špic s rozličným počtom kruhov. Niektoré pôdorysy napodobujú tvar mandaly. Stavby sú prevažne z dreva, kameňa a tehál. Tento typ stavby pravdepodobne pochádza z Nepálu, ktorý neskôr doniesli nepálsky majstri do Činy, kde získala nové formy a rozšírila do ďalších krajín.^[8] Okrem náboženského využitia inšpirovali mnoho umelcov. Najstaršie a najvyššie boli postavené z dreva. Niektoré pagody boli pevné a nemali vôbec žiadny interiér. Ostatné boli duté a vo vnútri sa nachádzal malý oltár alebo malá pagoda. Neboli to obytné budovy a nemali podlahy alebo miestnosti. Interiér obsahuje len sériu schodísk, ktoré umožňujú návštevníkovi vystúpiť na hornú časť. Mnoho filipínskych zvoníc je veľmi ovplyvnených pagodami prostredníctvom čínskych pracovníkov najatých Španielmi.^[8][7]

Terminológia

• dágoba, dagopa alebo dagop^[9][10]
• stúpa^[11]

Tieto termíny sa používajú v niektorých krajinách, ako synonum slova pagoda. Môžu sa vzťahovať na iné náboženské štruktúry. V Barme,Thajsku alebo Indii môže tento výraz často splývať s označením stúpa.^[12] S výrazom dágoba sa môžme stretnúť v Indii a na Srí Lanke. Naopak vo Vietname a Kambodži je všeobecnejším pojmom označujúcim miesto uctievania, hoci pagoda nie je presným slovom na popísanie budhistickej viháry. V Číne označuje taoistickú svätyňu podobného typu.^[8]

Etymológia

Termín pagoda je európske označenie pochádzajúce z 18.storočia, ktoré vzniklo skomolením Portugalcami. Slovo pochádza pravdepodobne preložením zo sankriského slova भगवत् (bhagavat). Preklad slova bol cez drávidské jazyky do portugalčiny, čo znamená posvätný a slávny. Ďalšia etymológia pagody pochádza zo sinhálskeho slova dāgaba, ktoré je odvodené zo sanskritského dhātugarbha alebo pálijskeho slova dhātugabbha čo znamená schránka na relikvie. Ďalšou navrhovanou etymológiu je čínske slovo 八角塔 (Pa-ťiao tcha), ktoré označuje vežu s ôsmimi rohmi. Táto možnosť je posilnená s menom slávnej pagody, s ktorou sa stretlo mnoho raných európskych návštevníkov Číny, Pcha-čou tcha (čín. 琶洲 塔). Ďalšou navrhovanou etymológiou je perzské slovo butkede (but znamená idol a kede chrám alebo obydlie).^[13]

Opis

Pagoda Sung-jüe tcha v kláštore Sung-jüe na hore Sung-šan v provincii Che-nan (Čína).

Pagoda sa zvyčajne spája s budhistickým chrámovým komplexom, a preto sa zvyčajne nachádza vo východnej a juhovýchodnej Ázii, kde bol budhizmus dlho prevládajúcim náboženstvom. Štruktúra pagody vychádza zo stavby stúpy, kupolovitá mohyla, ktorá bola prvýkrát postavená v starovekej Indii. Spočiatku tieto stavby symbolizovali posvätné hory a slúžili na uchovávanie relikvií alebo pozostatkov svätcov a kráľov. Vyvinuli sa do niekoľkých odlišných foriem v rôznych častiach Ázie. Vrch zdobí špic ktorý má pravdepodobne korene v hinduizme a predchádza budhizmu a taoizmu (symbol joni a lingam). Štýl stavby sa postupne stal podlhovastejším a valcovitejším, až kým horná časť nezískala zoštíhlený vežovitý vzhľad.^[7]

Tento tvar stúpy prijal budhizmus ako vhodnú formu schránky na relikvie. V Číne sa pre tento účel sformovala malá podzemná stavba známa ako dračí palác alebo dračia jaskyňa, ktorá sa skladá hlavne z miestnosti obloženej tehlami alebo kameňmi. Táto stavba bola niekedy zdobená nástennými maľbami, obsahovala nádobu, do ktorej boli uložené relikvie a pohrebné predmety. Nádoba v ktorom boli uložené posvätné predmety, bol obvykle umiestnený v jednej alebo dokonca niekoľkých väčších nádobách. Toto miesto bolo zakryté základňou pagody. S vývojom typu konštrukcie sa základňa stala komplikovanejšou a nakoniec mala podobu podstavca. Tie boli v neskorších obdobiach často bohato zdobené. S rastom a rozvojom obchodu a obchodných záujmov, po zemi aj po mori, sa rozšírili aj budhistické misie. Nasledoval proces, ktorý je známy ako indianizácia ďalších oblastí Ázie. V Barme, Thajsku, Kambodži a Laose získala pagoda pyramídový alebo kužeľovitý tvar a v Číne, Kórei a Japonsku sa vyvinula do podoby veže, ktorá predstavuje najznámejšiu formu pagody. Vysoká veža pozostávajúca z vertikálneho opakovania základne. Jednotlivé štýly sa stávajú typickými pre daný región. Napríklad v Japonsku je päťposchodová pagoda bežná, pričom každý poschodie predstavuje jeden z piatich prvkov: zem, voda, oheň, vietor a prázdnota (obloha, nebo). Špic na vrchu je tiež rozdelený do piatich častí. Tvar poschodí sa líši; môžu byť kruhové, štvorcové alebo mnohouholníkové. Každé poschodie vo východoázijskej pagode má svoju vlastnú vyčnievajúcu hranu strechy. Všeobecne je pagoda určená predovšetkým ako chrám.^[7]

Jedna z najstarších dochovaných čínskych pagod je v kláštore Sung-jüe na hore Sung-šan v provincii Che-nan. Je to dvanásťuholníková kamenná stavba postavená počas dynastie Pej-wej v období šiestich dynastií.^[5] Chrám Hórjúdži v prefektúre Nara v Japonsku, prestavaný po požiari v roku 670, je súčasťou skupiny budhistických pamiatok v tejto oblasti. V roku 1993 bol zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Medzi zvlášť známe pagody juhovýchodnej Ázie patria Zlatá pagoda v Rangúne (Barma), Phra Pathom Chedi v Nakhon Pathom (Thajsko), Strieborná pagoda (oficiálne Wat Preah Keo Morokat) v Phnom Pénh (Kambodža) a Pha That Luang vo Vientiane a Laose.^[7][5]

Galéria

• 

  Veľká stúpa v Sáňčí (India)

• 

  Zlatá pagoda v Rangúne (Barma)

• 

  Pagoda Cch'-šou S' Tcha v Pekingu (Čína).

• 

  Pagoda Čcheng-ling Tcha v kláštore Lin-ťi S', Čen-ting, provincia Che-pej (Čína).

• 

  Pagoda Ling-siao tcha, Čen-ting, provincia Che-pej (Čína).

• 

  Pagoda Ta-jen tcha, Si-an, provincia Šen-si (Čína).

• 

  Drevená pagoda Fo-kung S' Š'-ťia Tcha, Jing, provincia Šan-si (Čína).

• 

  Pagoda Siang-šan Liou-li Tcha, Peking (Čína).

• 

  Pagoda Tchie-tcha (Železná pagoda), Kchaj-feng, provincia Che-nan (Čína).

• 

  Pagoda Wu-jing Tcha, Wu-chan, provincia Chu-pej (Čína).

• 

  Východná pagoda Tótó v Jakušidži (Japonsko).

• 

  Pagoda Cchung šen čchan-š' še-li tcha, Čao Sien, provincia Che-pej (Čína).

Referencie

1. ↑ An-čching In: Encyclopaedia Beliana . Slovenská akadémia vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
2. ↑ pagoda In: Slovenské slovníky . Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online.
3. ↑ pagoda In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 151.
4. ↑ pagoda In:BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 209.
5. ↑ ^{a b c d} pagoda | Hrvatska enciklopedija . www.enciklopedija.hr, . Dostupné online.
6. ↑ pagoda In: Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. Kolektív autorov. ISBN 80-969159-4-0. S. 186.
7. ↑ ^{a b c d e} Pagoda | architecture . Encyclopedia Britannica, . Dostupné online. (po anglicky)
8. ↑ ^{a b c} Stúpy a pagody | World Trend . . Dostupné online.
9. ↑ dágoba In: Slovenské slovníky . Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online.
10. ↑ dagop In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 63.
11. ↑ stúpa In: Slovenské slovníky . Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online.
12. ↑ Stúpa | buddhismus . www.buddhismus.cz, . Dostupné online.
13. ↑ pagoda | Search Online Etymology Dictionary . www.etymonline.com, . Dostupné online.

Literatúra

• FAHR-BECKER, Gabriele. The Art of East Asia. Kolín nad Rýnom : Könemann Verlag, 1999. ISBN 3-8290-1745-6.
• FISHER, Robert E.. Buddhist Art and Architecture. Londýn : Thames and Hudson, 1993. ISBN 0-500-20265-6.
• KUAN, Petra H.. Kuan Yu-Chien: Magnificent China. HongKong : Joint Publishing Co., 1987. ISBN 962-04-0566-8.
• pagoda. In: Lexikon východní moudrosti : buddhismus, hinduismus, taoismus, zen. Preklad Jan Filipský et al. 1. vyd. Olomouc; Praha : Votobia; Victoria Publishing, 1996. 565 s. ISBN 80-7198-601-1, 80-7187-997-5. S. 326 – 327.
• MITRA, Debala. Sanchi. Naí Dillí : Archaeological Survey of India, 2003. ISBN 81-87780-18-5.
• SÜAN, Cang. Zápisky o západních krajinách za Velkých Tchangů. Praha : Academia, 2002. ISBN 80-200-0985-X.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Čínska architektúra

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pagoda

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Japonské pagody (po nemecky)
• Budhistická architektúra
• Stúpy a pagody