Oradea - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Oradea
Oradea
maď. Nagyvárad
slov. Veľký Varadín
mesto (oraș)
OradeaTownHall.jpg
Radnica
ROU BH Oradea Flag.gif
Vlajka
ROU BH Oradea CoA2.png
Erb
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Actual Bihor county CoA.svg Bihar
Súradnice 47°3′5″S 21°56′25″V / 47,05139°S 21,94028°V / 47.05139; 21.94028
Najvyšší bod
 - výška 249 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 102 m n. m.
Rozloha 116,10 km² (11 610 ha)
Obyvateľstvo 196 367 (2011)
Hustota 1 691,36 obyv./km²
Primátor Ilie Bolojan (USL)
Časové pásmo VEČ
 - letný čas VELČ
PSČ 26564
Poloha mesta v Rumunsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Rumunsku
Wikimedia Commons: Oradea
Webová stránka: www.oradea.ro
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Oradea (hist. slovenský názov Veľký Varadín; maď. Nagyvárad; nem. Großwardein) je mesto v Rumunsku, v župe Bihar (BH) v Sedmohradsku. V meste žije 196 367 obyvateľov (podľa sčítania v roku 2011).

Dejiny

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1113. Dňa 24. februára 1538 tu Ferdinand I. a Ján Zápoľský podpísali mier.[1] Mesto bolo súčasťou Uhorského kráľovstva až do roku 1918 (s výnimkou tureckej okupácie). Po oslobodení od Turkov bolo barokovo prestavané. Od roku 1918 bolo súčasťou Rumunska. V období druhej svetovej vojny bolo okupované Maďarskom. Od roku 1944 je opäť súčasťou Rumunska a centrom župy Bihar. Počas socialistickej éry bola veľká časť mesta prestavaná po vzore ostatných veľkých rumunských miest. V meste žije početná maďarská menšina, a malá slovenská menšina.

Etymológia

Meno Oradea, alebo Orade v Bihárskom nárečí vzišlo z maďarského pomenovania mesta Varad, čo pravdepodobne vzniklo zo slov vár (maď. pevnosť, hrad) a sufixu da, ad vzišlého tiež z maďarčiny. Tento názov je pravdepodobne prvý zachovaný, pretože v historických dokumentoch sa mesto od prvej písomnej zmienky roku 1113 spomína pod názvami, ako Waradinum, Uaradinum a Varadinum.

Administratívne delenie

Administratívne delenie mesta

Od roku 2011 sa mesto delí na 30 okrskov (rum. cartier):

  • Orașul Nou
  • Subcetate
  • Dorobanților
  • Universității
  • Splaiul Crișanei
  • Olosig
  • Velența
  • Dimitrie Cantemir
  • Salca
  • Europa
  • Calea Aradului
  • Ioșia
  • Ioșia-Nord
  • Decebal-Dacia
  • Rogerius
  • Nicolae Iorga
  • Gheorghe Doja
  • Dragoș Vodă
  • Mihai Eminescu
  • Seleuș
  • Nufărul
  • Nicolae Grigorescu
  • Calea Sântandrei
  • Ioșia-Sud
  • Zona Industrială Vest
  • Episcopia Bihor
  • Oncea
  • Podgoria
  • Tokai
  • Zona Industrială Est

Demografia

Námestie Piața magnoliei v časoch socialistickej prestavby mesta a Ceaușescovho režimu
Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
  
67,58 %
Maďari
  
23,07 %
Rómovia
  
1,08 %
Nezistené
  
7,48 %
Ostatné
  
0,76 %
z celkového počtu 196 367 obyvateľov

Mesto je z určitého hľadiska multietnického charakteru, ako i celý región, v kategórii „Ostatné“ totiž môžeme nájsť Slovákov, Ukrajincov a Rusínov.

Náboženské zloženie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev
  
55,79 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
13,62 %
Rímskokatolícka cirkev
  
9,16 %
Baptistická cirkev
  
3,48 %
Letničné hnutie
  
4,76 %
Grékokatolícka cirkev
  
2,99 %
Nezistené
  
8,19 %
Ostatné
  
1,98 %
z celkového počtu 196 367 obyvateľov

Geografia

Polohopis

Nachádza sa ca 13 km od štátnej hranice medzi Maďarskom a Rumunskom. Je to právom jedno z najväčších centier regiónu, je to i významný dopravný uzol, pretože sa nachádza na dôležitej ceste a železnici v približne v rovnakej vzdialenosti medzi veľkými východo- a stredoeurópskymi mestami: Bukurešť (651 km), Viedeň (518 km), Budapešť (248 km), Praha (676 km). Mesto leží v údolí rieky Bystrý Kriš. Nad ním sa vypínajú Apusenské vrchy. Mesto je prístupné autobusom, autom, i vlakom. Nachádzajú sa tu 2 väčšie železničné stanice.

Vodstvo

Cez mesto pretekajú v prvom rade rieka Bystrý Kriš a termálne zohrievaná rieka Peța.

Klíma

Priemerné teploty v priebehu roka

Priemerné teploty vzduchu v jednotlivých mesiacoch roka
Časové obdobie Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Ročne
1961-2003 -1,7° 0,5° 5,2° 10,8° 16,2° 19,1° 20,8° 20,4° 15,9° 10,7° 5,3° 0,2° 10,3°

Doprava

Električka Siemens Ulf v historickom centre mesta

Mesto má dve veľké železničné stanice, spomenuté v časti „Polohopis“. hromadnú dopravu v rámci mesta zabezpečujú električky a autobusy. Všetky električkové linky sú okružné, všetky autobusové linky sa i vrátia po pôvodnej trase. Donedávna jazdili vo Veľkom Varadíne najmä električky ruskej výroby a z autobusov maďarské Ikarusy. Nedávno bol najmä z Eurofondov celý vozidlový park vymenený a dnes jazdia po meste električky značky Siemens, model ULF (pozri obrázok) V meste premáva 5 električkových a 18 autobusových liniek, vypísaných i s trasami nižšie.

Električkové linky

Linka 1R

Unknown route-map component "exKDSTa"
Podul Rutier CFR
Stop on track
Bd. Dacia
Stop on track
Bd. Corneliu Coposu
Stop on track
Bd. Decebal
Stop on track
Piața Unirii
Stop on track
Parcul 1 decembrie
Stop on track
Bd. Gen. Magheru
Stop on track
Bd. Republicii
Stop on track
Piața București - Gara de Nord
Stop on track
Str. Olimpiadei
Stop on track
Bd. Corneliu Coposu
Stop on track
Bd. Dacia
Unknown route-map component "exKDSTe"
Podul Rutier CFR

Linka 3R

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Oradea





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


Unknown route-map component "exKDSTa"
Nufărul
Stop on track
Bd. D. Cantemir
Stop on track
Piața Cetate
Stop on track