Oceľový pakt (nem. Stahlpakt, tal. Patto d'Acciaio) oficiálne Pakt o priateľstve a spojenectve medzi Nemeckom a Talianskom bola spojenecká zmluva, podpísaná medzi nacistickým Nemeckom a fašistickým Talianskom, ktorá krajiny zaväzovala k vzájomnej pomoci v prípade ich napadnutia. Bol podpísaný 22. mája 1939 v Berlíne. Podpisovali ho ministri zahraničia Joachim von Ribbentrop a gróf Galeazzo Ciano. Túto spoluprácu prerokovali Adolf Hitler a Benito Mussolini už na stretnutí v Ríme 3. – 9. mája 1939.

Pakt sa skladal z dvoch častí.^[1] Prvá bola otvorená deklarácia o pokračovaní spolupráce medzi Nemeckom a Talianskom. Druhá časť, tzv. Tajný dodatkový protokol, hovoril o vzájomnej vojenskej podpore v prípade vypuknutia vojny a vojenskej a ekonomickej spolupráci. Zakazoval stranám aby podpisovali prímerie alebo mier bez súhlasu tej druhej krajiny.

Oceľový pakt bol dôležitou súčasťou spojenectiev štátov Osi a predstavoval jednu z jej hlavných formálnych spojeneckých zmlúv^[2]. Hoci bol zamýšľaný na nasledujúcich 10 rokov, fakticky prestal platiť v priebehu roku 1943 s odstránením talianskej fašistickej vlády.

Referencie

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.