Nystadská mierová zmluva (rus. Ништадтский мир, Ništadtskij mir; švéd. Freden i Nystad) bola podpísaná 10. septembra 1721 vo fínskom meste Uusikaupunki (švéd. Nystad) medzi Ruským cárstvom a Švédskou ríšou. Táto zmluva ukončila Veľkú severnú vojnu, trvajúcu od roku 1700. Ešte počas vojny (už v roku 1703) začalo Rusko na dovtedy švédskom území so stavbou Sankt Peterburgu, ktorý vyrástol pri ústí rieky Neva do Baltského mora.

Na základe tejto zmluvy Rusko získalo dovtedajšie švédske územia v okolí Fínskeho zálivu: Švédske Livónsko, Estónske vojvodstvo, Ingriu a tiež veľkú časť švédsko-fínskej časti Karélie, vrátane Kexholmskej provincie.^[1] Rusko si tak "prerazilo okno do Európy", získalo prístup k Baltskému moru, v čom mu bolo po stáročia Hanzou, Poľskom a práve Švédskom bránené, a v nasledujúcom období teda mohlo postupne vyrásť v jednu z piatich hlavných európskych veľmocí. Naopak pre Švédsko znamenala táto zmluva koniec jeho veľmocenského obdobia (Stormaktstiden), stratu Dominia maris Baltici (vlády nad Baltom) a pád medzi európske mocnosti druhého rádu.

Bezprostredne po uzavretí víťaznej zmluvy vyhlásil cár Peter Veľký (1689-1725) svoje dŕžavy za nový štátny celok - Ruské impérium.

Poznámky

1. ↑ (územia vymenované od juhu na sever)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nystadská smlouva na českej Wikipédii.