Netopier fúzatý

	Netopier fúzatý
	; Netopier fúzatý.
Stupeň ohrozenia
	globálnena Slovensku
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Čeľaď (familia)	netopierovité (Vespertilionidae)
Rod (genus)	netopier (Myotis)
Druh (species)	netopier fúzatý (M. mystacinus)
Vedecký názov
	Myotis mystacinus; Kuhl, 1817
	; Rozšírenie netopiera fúzatého
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Netopier fúzatý^[3] (Myotis mystacinus) je druh netopiera z čeľade netopierovité.

Popis

Netopier fúzatý je jedným z najmenších netopierov. Jeho telo meria 35 – 48 mm^[4], predlaktia sú dlhé 31 – 37 mm^[4] a chvost 30 – 43 mm^[4]. Výška ušnice dosahuje 12 – 19 mm^[4]. Hmotnosť tela sa pohybuje od 4,5 do 6g^[5] (6,5)^[4]. Srsť na chrbte je hnedá až čiernohnedá so zlatistým nádychom, na bruchu je sivá. Uši a lietacie blany má čiernohnedé.^[4]

Echolokácia

Netopier fúzatý využíva pre echolokáciu frekvenciu 32 – 115 kHz. Pri vyhľadávacej fáze 32 – 75 kHz s najvyššou intenzitou pri hodnote 40 – 50 kHz. V približovacej fáze využíva rozsah 35 – 115 kHz.^[6]

Spôsob života

Letné úkryty boli nájdené často v ľudských stavbách v škárach prístupných z vonku, v škárach múrov a okien i v skalných puklinách. Živí sa lovom hmyzu, najčastejšie v pásme 1,5 – 6 m nad zemou. Lovia tiež nad vodnými plochami.^[6]

Zimu trávi v chladných oblastiach. Pre svoje zimné úkryty využíva jaskyne, štôlne, pivnice.^[6]

Rozšírenie a početnosť

Netopier fúzatý žije v Palearktíde i v severnej Afrike v Maroku, na severe približne po 64. rovnobežku.^[3] Vyskytuje sa takmer v celej Európe s výnimkou oblastí v Stredomorí, Škandinávii a Británii. Jedná sa o menej bežný druh netopiera.

Rozšírenie na Slovensku

Pôvodne poddruhy M.m.mystacinus a M.m.brandtii sú dnes považované za samostatné druhy a pribudol k nim druh Myotis alcathoe (Helversen et al. 2001). V teréne sa ťažko odlišujú, preto sa mnohé pozorovania nepriraďujú presne k druhu ale sú vedené ako Myotis "mystacinus" a zahŕňajú aj nálezy M. brandtii a M.alcathoe. Ide hlavne o záznamy zo zimného obdobia. Presne determinovaný druh je uvádzaný ako Myotis mystacinus sensu stricto.^[3] Rozšírenie netopiera fúzatého ako Myotis "mystacinus" je zistené skoro na celom území Slovenska.^[3]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 212 (49,2 % rozlohy Slovenska):^[3]

letné a prechodné obdobia: 192 mapovacích kvadrátov (44,5 % rozlohy Slovenska) (ako Myotis mystacinus s. str. bol potvrdený v 15 (3,5 %) kvadrátoch), v nadmorských výškach 98 – 1 390 m n. m.
zimné obdobie: 75 mapovacích kvadrátov (17,4 % rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 140 – 1 622 m n. m.

Referencie

↑ IUCN Red list 2018.2. Prístup 30. januára 2019.
↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: ed (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 156.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko, Marcel Uhrín, Ján Krištofík, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Netopier fúzatý - Myotis mystacinus, s. 337 – 343.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ANDĚRA, Miloš; HORÁČEK, Ivan. Poznáváme naše savce.. Praha : Mladá Fronta, 1982.
↑ SLÁDEK, Jozef; MOŠANSKÝ, Aristid. Cicavce okolo nás.. Martin : Osveta, 1985.
↑ ^a ^b ^c SCHOBER, Wilfried; GRIMMBERGER, Eckard. Die Fledermäuse Europas: kennen - bestimmen - schützen.. Stuttgart : Franckh, Kosmos-Naturführer, 1987. ISBN 3-440-05796-8.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Netopier fúzatý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Netopier fúzatý

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[IUCN-1] IUCN Red list 2018.2. Prístup 30. januára 2019.

[2] BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: ed (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 156.

[CicavceSK-3] KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko, Marcel Uhrín, Ján Krištofík, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Netopier fúzatý - Myotis mystacinus, s. 337 – 343.

[PozNaSavce-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ANDĚRA, Miloš; HORÁČEK, Ivan. Poznáváme naše savce.. Praha : Mladá Fronta, 1982.

[CicavceOkolo-5] SLÁDEK, Jozef; MOŠANSKÝ, Aristid. Cicavce okolo nás.. Martin : Osveta, 1985.

[FledE-6] SCHOBER, Wilfried; GRIMMBERGER, Eckard. Die Fledermäuse Europas: kennen - bestimmen - schützen.. Stuttgart : Franckh, Kosmos-Naturführer, 1987. ISBN 3-440-05796-8.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]