Neprotirečivosť axiomatickej teórie je logicko-metodologická požiadavka neprotirečivosti, kladená na axiomaticky vybudované (a vôbec formálne) teórie. Jestvujú dva druhy neprotirečivosti axiomatickej teórie, syntaktická a sémantická.

Teória je syntakticky neprotirečivá, ak v nej nemožno zároveň odvodiť niektorú vetu a jej negáciu.

Teória je sémanticky neprotirečivá vtedy, keď má aspoň jeden model, t. j. istú oblasť objektov, ktoré zodpovedajú danej teórii.

Pri porušení požiadavky neprotirečivosti axiomatickej teórie možno v nej dokázať akúkoľvek vetu a axiomatická teória stráca svoju vedeckosť.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.