Myseľ je subjekt, ktorý vníma, myslí, má svoje predstavy, cíti a pod. prípadne súbor predstavovania, vnímania a pod. Myseľ je entita tematizovaná v súčasnosti najmä v rámci filozofie mysle.

Pojem mysle sa začal používať v anglickom empirizme namiesto pojmu duše.

Význam termínu myseľ prešiel vývinom: na konci 18. stor. sa myseľ chápala ako vnútorný duševný život vôbec resp. totalita zmyslových alebo iba duchovných pocitov. Vo filozofickom slovníku myseľ chápu ako najužšiu jednotu a celkovosť duchovného 'a' zmyslového citového života. V psychológii používame termín vedomie.^[1]

Názory na myseľ

Myseľ je podľa Condillaca súbor pocitov.^[2]

Myseľ je podľa Descarta netelesná podstata, ktorá je odlišná od materiálnej alebo telesnej podstaty. Vlastnosťou mysle ako mysliacej substancie je vedomie. Myseľ telom priamo pohybuje a telo priamo prežíva.^[2]

Myseľ je podľa Huma súbor dojmov.^[2]

Myseľ v joge zahrnuje (podobne ako telo) homeostatický mechanizmus, ktorý zabezpečuje vyváženú integrálnu činnosť (samádhi) aj pri pôsobení normálnych vonkajších a vnútorných stimulov.^[2]

Pataňdžali tvrdil, že myseľ tvorí jednotu s telom.^[2]

Zdroje

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Pozri aj

• filozofia mysle

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Myseľ
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Myseľ