A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Muldavský monastier (Мулдавски манастир) | |
kláštor | |
Muldavský monastier - zvonica a kláštorný chrám
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Asenovgrad |
Obec | Muldava |
Súradnice | 41°58′43″S 24°54′45″V / 41,97861°S 24,91250°V |
Vznik | 14. storočie |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Stav | zachovalý |
Využitie | fungujúci ako kláštor |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Muldavský monastier svätej Paraskevy (Petky) (bulh. Мулдавският манастир „Света Петка“ – Muldavski manastir "Sveta Petka") je fungujúci ženský pravoslávny kláštor nachádzajúci sa 2,5 km juhozápadne od dediny Muldava a asi 4 km juhovýchodne od okresného mesta Asenovgrad v južnom Bulharsku.
História
Ako viacero kláštorov v okolí, aj Muldavský monastier vznikol v blízkosti starého ajazma. Založený bol v 14. storočí, no veľmi krátko po založení bol spustošený osmanskými hordami a to sa mu stalo v jeho histórii ešte niekoľkokrát. Stal sa aj obeťou tureckého náboženského fanatizmu v roku 1666, kedy v okolí prebiehala veľká vlna poturčovania a ničenia kresťanských pamiatok. Poslednýkrát bol monastier obnovený v roku 1836 igumenom Antimom a v tejto podobe stojí dodnes.
Počas bulharského národného obrodenia bol monastier dôležitým vzdelanostno-literárnym strediskom a bola v ňom umiestnená veľká knižnica s množstvom starých vzácnych rukopisov, ktoré boli neskôr zničené. Pri kláštore fungovala do roku 1888 aj škola. V kláštore často pobýval bulharský revolucionár a národný hrdina Vasil Levski a do dnešného dňa sa tu zachoval jeho úkryt v zamurovanej miestnosti pod jednou z budov. V roku 1883 kláštor navštívil známy český maliar Ivan Mrkvička. Počas jeho pobytu v kláštore mu náhle zomrel jeho jednoročný syn, ktorý je pochovaný v záhrade kláštora.
Areál a charakteristika kláštora
Areál do dnešných čias funguje ako ženský monastier. Zachované sú ubikačné a administratívne budovy, ako aj chrám so zvonicou a ajazmo. Kláštorný komplex je ohradený vysokými stenami. Dvojposchodové ubikačné budovy sú postavené v bulharskom obrodeneckom štýle s kolonádou na prízemí.
Kláštorný chrám je postavený v roku 1836 a predstavuje veľkú trojloďovú pseudobaziliku bez kupoly s vnútornou a vonkajšou predsieňou. Zvonica bola vystavaná pri juhozápadnom rohu chrámu v roku 1894. Stenopisy chrámu sú z roku 1840 a majú veľmi vysokú umeleckú hodnotu. V roku 1946 sa budova chrámu čiastočne zrútila a bola zreštaurovaná v roku 1951.
Ajazmo bolo postavené v roku 1888 a nachádza sa mimo približne 20 metrov ďaleko od stien kláštorného komplexu.
Galéria
-
Vonkajšie steny kláštorného komplexu
-
Budova kláštorného chrámu
-
Kláštorný dvor
-
Budova kláštorného chrámu
-
Zvonica kláštorného chrámu
-
Kláštorný dvor
-
Vchod do areálu ajazma
-
Ubikačné budovy - kolonáda
-
Predsieň kláštorného chrámu
-
Predsieň kláštorného chrámu
-
Ubikačné budovy - kolonáda
-
Predsieň kláštorného chrámu
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muldavský monastier
Zdroje
- http://www.bulgariamonasteries.com/muldavski_manastir.html
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Мулдавски манастир na bulharskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk