Monoenergizmus - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Monoenergizmus

Monoenergizmus alebo monoenergetizmus[1][2] bol kresťanský teologický, christologický smer vyvíjaný byzantskými teológmi v 30. rokoch 7. storočia ako odozva na spory monofyzitov a diafyzitov (t.j. stúpencov chalcedónskeho vyznania). Jeho hlavným protagonistom bol alexandrijský patriarcha Kyros, ktorý v roku 633 predstavil tézu hlásajúcu, že: „jediný Kristus a Syn pôsobia súčasne ako Boh a ako človek jednou theandrickou energiou“.[2] Podľa tejto náuky mal teda Kristus dve podstaty - božskú a ľudskú, na druhú stranu mal ale jednu energiu.[1] Tento kompromis neprijala ani jedna strana. Monofyziti v nej stále videli rozdielnosť medzi Bohom a človekom, t.j. kvázi dve podstaty a chalcedónski kresťania ju neuznali, pretože v pojme theandrická energia videli zjednotenie Krista Boha a Krista človeka v jednom (gr. theos - Boh, andros - človek). Hlavným odporcom tézy sa stal budúci jeruzalemský patriarcha Sofronios. Teória bola i napriek rozporom medzi znepriatelenými tábormi po úprave konštantínopolským patriarchom Sergiom a schválení pápežom Honoriom cisárom Herakleiom prijatá ako oficiálna náuka ríše. Spor sa jej ale vyriešiť nepodarilo a sociálno-náboženský konflikt medzi spornými stranami pokračoval. Herakleios preto v roku 638 svoj súhlas odvolal a ediktom Ekthesis vyhlásil nové učenie o jedinej vôli Ježiša Krista, tzv. monotheletizmus.[2] Jednu vôľu (una voluntas) Krista spomínal už pápež Honorius v liste, ktorým povolil monoenergizmus.[3] Ani monothelitský pokus o zjednotenie východných kresťanov avšak neuspel a vyvolal vo východných byzantských provinciách nepokoj a odpor k centrálnej byzantskej vláde, čo sa prejavilo v poddajnosti východných oblastí voči novým dobyvateľom - najprv Peržanom a následne moslimským Arabom.[1] Monoenergizmus definitívne zavrhol tretí konštantínopolský koncil.

Referencie

  1. a b c ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 88.
  2. a b c Monoenergetismus. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 329 – 330.
  3. MONOENERGISM In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1396 – 1397. (po anglicky)
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Monoenergizmus





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk