Mních
vrch
Severovýchodná strana Mnícha, vľavo Mníška a Miništrant
Štát	Poľsko
Pohorie	Vysoké Tatry
Nadmorská výška	2 069,5 m n. m.
Súradnice	49°11′33″S 20°03′18″V / 49,1925°S 20,055°V / 49.1925; 20.055
Prvovýstup	Jan Gwalbert Pawlikowski, Maciej Sieczka
- dátum	1879 alebo 1880
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Mních (poľ. Mnich, nem. Mönch,, maď. Barát) je samostatná skalná veža. Jej juhozápadný hrebeň sa stráca v suťoviskách pod Čubrinou a pod Druhým Mníchom a nespája sa s hlavným hrebeňom Vysokých Tatier. Nachádza sa na poľskom území Vysokých Tatier v Doline Rybiego Potoku nad juhozápadným brehom Morského oka. Nepatrne vyšší z dvoch vrcholov je severovýchodný.^[1]

Názov

Názov mu pravdepodobne dali pastieri a poľovníci. Tvarmi pripomína postavu rehoľníka, odetého do plášťa s kapucňou na hlave. Názov si osvojili turisti a horolezci. K veži sa viažu mnohé povesti. Jedna z nich je o kamaldulskom frátrovi Cypriánovi z Červeného kláštora pri Dunajci, ktorý zostrojil „čertov voz“ a z Troch korún doletel až k Morskému oku.^[2]

Výstupy

Dlho mal povesť nedostupnej veže. Prvým na jeho vrchole bol študent práv a dejín na krakovskej univerzite Jan Gwalbert Pawlikowski (1860 – 1939) s horským vodcom Maciejom Sieczkom. V roku 1879 alebo 1880 vystupovali od západu z Dolinky za Mníchom, cez takzvanú płytu (dosku) v severozápadnej stene. V zime, v marci roku 1910 boli prví na vrchole Mnícha Henryk Bednarski, Jerzy Cybulski, Walery Goetel, Józef Lesiecki, Leon Loria a Stanisłav Zdyb.^[2]

Výstup na Mnícha je možný s horským vodcom.

Zaujímavosť

Poľský Mních má na slovenskej strane Vysokých Tatier dvojníka – Druhého Mnícha.

Referencie

1. ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
2. ↑ ^{a b} BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

Externé odkazy

• Horolezecké výstupy
• Výstup na Mnícha