Michal Černigovský

	Svätý Michal Černigovský
	Knieža viacerých ruských kniežatstiev
	; Ikona svätého Michala
Panovanie
Dynastia	Rurikovci
Panovanie	Knieža kyjevský (1236 – 1240, 1241 – 1243), perejaslavský (1206), novgorodsko-severský (1219 – 1226), černigovský (1223 – 1221, 1229 – 1230) a haličský (1235 – 1236).
Nástupca	Rostislav Michajlovič
Biografické údaje
Narodenie	asi 1185; Kyjev, Kyjevská Rus
Úmrtie	20. september 1246; Saraj, Zlatá horda
Pochovanie	Spaso-preobraženský chrám, Černihiv, neskôr Archanjelský chrám, Moskva
Vierovyznanie	pravoslávie
Rodina
Manželka	Elena Romanovna
Potomstvo	Rostislav Michajlovič,; Mária Michajlovna Černigovská,; Roman Michajlovič Černigovský,; Eufrozína Suzdaľská, ; Simeon Michajlovič Černigovský,; Jurij Michajlovič Černigovský
Otec	Vsevolod Kyjevský
Matka	Mária Poľská
Odkazy
	Michal Černigovský; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Svätý Michal Černigovský, alebo tiež Michal Vsevolodovič (* asi 1185, Kyjev – † 20. september 1246, Saraj) bolo ruský knieža z rodu Rurikovcov. So svojim spoločníkom Fedorom boli za svoju mučenícku smrť u Tatárov kanonizovaní.^[1]^:195

Vláda

Počas svojho života vládol ako veľký knieža kyjevský (1236 – 1240, 1241 – 1243), perejaslavský (1206), novgorodsko-severský (1219 – 1226), černigovský ( 1223 – 1221, 1229 – 1230) a haličský (1235 – 1236).^[2]

Podľa archeologických nálezov prechádzal za jeho obdobie Černihiv obdobím predtým nepoznanej prosperity, čo naznačuje, že jednou z oblastí, na ktoré sa Michaelova pozornosť zameriavala, bol obchod. Čiastočne aj záujmy v obchodnej sfére ho viedli k získaniu Haliča a Kyjeva, dvoch významných centier ležiacich na obchodnej ceste mieriacej z rýnskej oblasti a Uhier do Černihiva. Vyjednal tiež obchodné dohody a politické spojenectvo s Poliakmi a Uhorskom.

Znížil daňové zaťaženie Novgorodu a povolil jeho obyvateľom väčšiu politickú slobodu. Bol posledným autonómnym starším kniežaťom Kyjeva, a to až do chvíle, keď bol zvrhnutý mongolskou armádou.^[2]

V čase na začiatku mongolskej invázie bol jedným z najmocnejších ruských kniežat. Bol obvinený, že vďaka jeho neschopnému vedeniu sa nepodarilo spojiť ruské kniežatá v boji proti mongolským nájazdníkom. Avšak v daných podmienkach to bol takmer neuskutočniteľný čin.^[2]

Michalov syn Rostislav Michajlovič si vzal za ženu Annu Uhorskú, dcéru uhorského kráľa Bela IV., aj keď svadba sa odkladala.

„	Michal nasledoval svojho syna (Rastislava) a utiekol pred Tatármi do Uhroska ... Kráľ (Belo IV.) nedal svoju dcéru (Annu) Rastislavovi za ženu a vyhnal ho preč.	“
– Haličsko-volynský letopis, 1240^[1]^:180

„	Keď sa Michal dopočul, že kráľ (Belo IV.) vydal svoju dcéru za jeho syna, ponáhľal sa do Uhorska. Uhorský kráľ a Michalov syn Rastislav mu ale nepreukázali úctu. Nahneval sa na syna a vydal sa do Černigova.	“
– Haličsko-volynský letopis, 1245^[1]^:195

Smrť a kanonizácia

Michal zomrel v Saraji, hlavnom meste mongolskej Zlatej hordy, spolu s jedným zo svojich bojarov Fedorom, kam sa šiel podrobiť chánovi Batuovi, aby udržal kniežací stolec. Pretože sa tu odmietli zrieknuť kresťanskej viery, obaja veľmoži tu boli vystavení mučeniu a nakoniec im bola sťatá hlava. Obaja boli z toho dôvodu vyhlásení za svätcov a mučeníkov.

„	Odtiaľ odišiel (Michal) k Batuovi. Prosiť o svoje dŕžavy. Batu rečie: „Skloň sa pred vierou našich otcov.“ Michal odpovedá: „Keďže Boh nás a našu vlasť za naše hriechy vydal do vašich rúk, klaniame sa ti a ctíme ťa. Ale pred vierou tvojich otcov a pred tvojim bohorúhačským príkazom sa neskloníme.“ Batu sa rozbesnil ako divé zviera, rozkázal Michala zaklať. Hanebný bezbožník (Doman) Putivlec to vykonal. Spolu s ním bol zabitý aj jeho bojar Fedor. Zomreli ako mučeníci a prijali mučenícku korunu od Krista.	“
– Haličsko-volynský letopis^[1]^:195

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d HOMZA, Martin; MALINOVSKÁ, Nora. Haličsko-volynská kronika, Neznáme rozprávanie o rodine kráľov a kniežat východo-strednej Európy v 13. storočí. Martin : Matica slovenská, 2019. ISBN 978-80-8128-233-1.
↑ ^a ^b ^c DIMNIK, Martin. The Dynasty of Chernigov - 1146-1246. : .

Pozri aj

Zoznam panovníkov Ruska

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michal Černigovský na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[HVK-1] HOMZA, Martin; MALINOVSKÁ, Nora. Haličsko-volynská kronika, Neznáme rozprávanie o rodine kráľov a kniežat východo-strednej Európy v 13. storočí. Martin : Matica slovenská, 2019. ISBN 978-80-8128-233-1.

[Dimnik-2] DIMNIK, Martin. The Dynasty of Chernigov - 1146-1246. : .

[1]

[2]