Michaél Maleinos - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Michaél Maleinos
svätý
Michaél Maleinos
mních, pustovník, opát
Ikona Michaéla Maleina zo 17. storočia
Ikona Michaéla Maleina zo 17. storočia
Biografické údaje
Narodenieasi 894
Charsianon
Úmrtie12. júl 961 (66 – 67 rokov)
hora Kyminas, Bitýnia
Uctievanie
CirkevPravoslávna cirkev
Sviatok12. júl
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMichaél Maleinos
(multimediálne súbory na commons)

Svätý Michaél Maleinos (starogr. Μιχαήλ Μαλεΐνος[pozn. 1], rodným menom: Manuél Maleinos[pozn. 2], Michal Maleinský[1], Michal Malejský[2]; * asi 894, Charsianon – † 12. júl 961, hora Kyminas, Bitýnia) bol byzantský mních a pustovník, neskôr opát (igumen) monastiera na hore Kyminas v Bitýnii. Mal veľký vplyv na cisára Nikefora II., ktorý sám žil veľmi asketický život a na Atanáza Athoského, zakladateľa kláštorného života na hore Athos.[3][4] Pravoslávnou a Gréckokatolíckou cirkvou je uctievaný ako svätý. Jeho sviatok oslavujú 12. júla.[1][5]

Životopis

Manuél sa narodil do vplyvnej aristokratickej rodiny Maleinovcov. V ranom veku obdržal na cisárskom dvore Leva VI. titul spatharokandidatos, avšak ako osemnásťročný vstúpil do kláštora na hore Kyminas v Bitýnii. V kláštore sa pod vedením igumena Jána Eladita stal mníchom a prijal meno Michaél. Po smrti svojho otca prenechal všetok majetok svojmu bratovi Konštantínovi a sám žil ako pustovník na skalách. Z odľahlej divočiny sa do kláštora vrátil až v roku 921. Najprv istý čas pôsobil v monastieri Xerolimne,[4] kde istý čas pôsobil aj Atanáz Athoský.[6] Následne asi od roku 925 žil v kláštore na hore Kyminas. Prijal kňazské svätenie a následne stal aj igumenom (opátom) kláštora ktorý založil.[7] Podľa zachovaných zmienok šlo zrejme o typ kláštora podobný lavrám.[8] Po smrti bol uctievaný ako svätý. Jeho legendu napísal akýsi Theofanes, možno Maleinov žiak.[4]

Poznámky

  1. Iné prepisy: Michael Maleinos, Michail Maleinos
  2. Iné prepisy: Manuil Maleinos, Manuel Maleinos

Referencie

  1. a b Svätí mučeníci Proklos a Hilarios. Náš prepodobný otec Michal Maleinský . Gréckokatolícka eparchia Bratislava, 2020-07-11, . Dostupné online.
  2. Pravoslávny kalendár 2018 = Pravoslavnij kalendar 2018 : ročenka s kalendáriom a duchovným čítaním. 1. vyd. Prešov : Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, 2017. ISBN 978-80-89643-05-9. S. 44.
  3. Maleinos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 297.
  4. a b c MALEINOS, MICHAEL In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1276. (po anglicky)
  5. The Monk Michael Maleinos . www.holytrinityorthodox.com, . Dostupné online.
  6. Mount Athos Infos . . Dostupné online. (po anglicky)
  7. Преподобный Михаил Малеин . days.pravoslavie.ru, . Dostupné online.
  8. MORRIS, Rosemary. Monks and Laymen in Byzantium, 843-1118. Cambridge : Cambridge University Press, 2002. ISBN 978-0-521-31950-8. S. 40. (po anglicky)
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Michaél Maleinos





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk