Matriarchát (z lat. mater - matka a gr. archein - vládnuť) je forma spoločenskej organizácie s dominantným postavením ženy. Jeho opakom je patriarchát. Pôvod a postavenie sa v matriarcháte odvodzuje z materinskej príbuzenskej línie (matrilinearita, matrifokalita). O kulte ženy-matky ku koncu staršej doby kamenej svedčia sošky ženských postáv ako Věstonická venuša. Na Slovensku o tom svedčí nález Moravianskej venuše v Moravanoch nad Váhom pri Piešťanoch^[1].

Charakteristika

V marxistickej historiografii je to obdobie nediferencovanej rodovej spoločnosti s predpokladaným významným postavením ženy (pred nástupom patriarchátu). Predstavitelia feminizmu považujú matriarchát za obdobie raných dejín, počas ktorého ženy formovali kultúru, ale nemali v rukách moc. Historici aj feministky sa dnes zhodujú na tom, že spoločnosti, ktorým vládli ženy nikdy neexistovali, alebo boli iba prechodným a nestabilným fenoménom.

Matriarchát je forma spoločenskej organizácie, ktorá je často nekriticky, mechanisticky, chápaná ako opak patriarchátu, teda vláda matky, ako opak vlády otca (z gr. πατήρ, alebo lat. pater - otec, a gr. archein - vládnuť). Patriarchát je forma spoločnosti, kde vládne muž (otec, alebo všeobecne samec). Forma spoločenskej organizácie žien - matiek je ale iná ako mužov - otcov. Ženy - matky vnímajú svoje potomstvo oveľa viac ako rovnocenné, na rozdiel od mužov - otcov. Obrazne sa to dá vyjadriť: Ženy vytvárajú kruhy, muži pyramídy. Matky vytvárajú kruhy v ktorých strede je matka, heterarchická štruktúra, zatiaľ čo otcovia vytvárajú pyramídy, na vrchole ktorých sami stoja (pod nimi najstarší syn, atď.) hierarchická štruktúra.

Referencie

Pozri aj

• gynocentrizmus

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.